Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.

Vo večnej pamäti bude spravodlivý (grad.). - Matka Cirkev pamätá dnes na svoje trpiace dietky. Jej veľkodušnosť, ktorou otvára dušiam v očistci v všetky svoje poklady, povzbudzuje aj nás, aby sme dnes pamätali na svojich zomrelých, ale aj na tých, na ktorých nik nepamätá. Sv. Odilo, benediktínsky opát v Cluny (✝ 1048), prikázal všetkým svojim kláštorom, aby dňa 2. novembra každý rok slúžili všetky sv. omše za zosnulých. Tento nábožný zvyk sa rozšíril čoskoro po celom kresťanskom svete. V Ríme jestvuje od 14. storočia. V Španielsku od začiatku 16. storočia mohol v tento deň každý kňaz slúžiť tri omše za duše v očistci. Benedikt XV. rozšíril r. 1915 toto privilégium na všetkých kňazov. Dušiam želáme večný odpočinok a svetlo (intr., grad., kom.). Božie slovo nám dáva nádej, že čoskoro sa dostanú do večnej vlasti a že i my budeme účastní na blaženom zmŕtvychvstaní (lekc., ev.). Prežívame ich úzkosti pred súdnou stolicou Božou (sekv.), preto obetovanie darov sprevádzame prosbou o milostivý výrok (of.). Naše stretnutie s Kristom v tejto omši nám zaručuje, že aj zomrelí uvidia tvár Božiu a budú požívať Božstvo na veky (kom.). Čoho predobrazom a predchuťou je nám dnešné sv. prijímanie. Po omši je absolúcia (Libera) pri tumbe (rakve), postavenej v strede kostola. Dojímavý obrad nám dramaticky znázorňuje milostivý súdny výrok Kristov nad zomrelými na prímluvu Cirkvi. Kňaz slúži prvú sv. omšu na vlastný úmysel, druhú za všetkých zomrelých, tretiu na úmysel sv. Otca. Ako spievaná omša sa užíva vždy prvá, aj vtedy, keď kňaz najprv slúžil tiché (2. a 3.). Dnešná prvá sv. omša slúži za pohrebnú, výročnú a iné privilegované omše (okrem každodennej) za zosnulého pápeža, kardinála, biskupa a kňaza.