Február
Zrušiť filter-
Dňa 02.02.2025Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 02.02.2026Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 02.02.2027Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 02.02.2028Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 02.02.2029Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 02.02.2030Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 02.02.2031Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárMatka Božia darovala svetu Svetlo. - Slávime dve tajomstvá: obetovanie narodeného Spasiteľa v jeruzalemskom chráme a očisťovanie Panny podľa Mojžišovho zákona. Slávime sviatok Pána, ale aj Panny Márie. Podľa Mojžišovho zákona každá matka po pôrode, a to po pôrode chlapca za štyridsať dní a po pôrode dievčaťa za šesťdesiat dní, ostala nečistou, a preto nemohla vkročiť do chrámu. Po uplynutí štyridsiatich alebo šesťdesiatich dní musela sa očistiť tým, že obetovala jedného baránka a jedného holuba alebo, keď bola chudobná, párik hrdličiek alebo dve holúbätká. Po tejto obete kňaz ju vyhlásil za čistú. Iný zákon vzťahoval sa na prvorodených chlapcov. Podľa zákona všetko prvorodené bolo majetkom Božím. Prvorodených synov rodičia museli vykúpiť istou sumou. Matka Božia podrobila sa obidvom predpisom, hoci ako čistá Panna, ktorej panenstvo ostalo neporušené aj po pôrode, nepotrebovala očistenie. Spasiteľ sveta prvý raz sa stretáva úradne v jeruzalemskom chráme s ľudstvom a s kňažstvom Starého zákona. Ľudstvo zastupujú dvaja spravodliví: Simeon a Anna. Každý z nich zastupuje svoje pohlavie. Pre túto pričinu Gréci pomenovali dnešný sviatok Hypapante (Stretnutie). Týmto dňom, ako sviatkom Svetla, završujeme vianočné obdobie v širšom smysle. Niekedy totiž nedeľa Septuagézimy, ktorá už prislúcha veľkonočnému okruhu, predchádza Hromnice. Náš sviatok je akousi spojkou medzi vianočným a veľkonočným kruhom. Svätenie sviec a procesia, nasledujúca po ňom, majú už akýsi kajúci náter, preto ich liturgickou farbou je fialová, omša, hlavne v prefácii, prifarbuje sa vianočne a slúži sa v rúchu bielom. Sviatok vznikol v Jeruzaleme. Nábožná akvitánska pútnička Etéria na konci štvrtého storočia prežila tento sviatok v Jeruzaleme na štyridsiaty deň po sviatku Zjavenia Pána. Sviatok sa ujal v Ríme už v Šiestom storočí. Napokon v siedmom storočí rozšíril sa po celom kresťanskom Západe. Rímska liturgia ozdobila ho vlastným prvkom, procesiou. V omši prežívame hromničné mystérium. Tešíme sa, že dnes v tomto kostole, ba v Cirkvi vždy prijímame do svojho náručia Spasiteľa (intr.). Prorok Malachiáš predpovedal, že Kristus sa zjaví vo svojom chráme, ustanoví si nové kňazstvo (lekcia). Čo prorok predpovedal, evanjelium zvestuje ako skutočnosť. V tejto obete sme svedkami príchodu Spasiteľovho, vítame ho v duchu Simeonovom (ofert.) a vo sv. prijímaní uzatvárame ho do svojho náručia, ba ešte viac: prijímame ho do srdca ako vzácneho hosťa (komúnia). V omši, pred ktorou sa konalo svätenie sviec, sa vynechajú stupňové modlitby, Aufer a nobis i Oramus te, Domine. Kňaz hneď pristúpi k oltáru, bozká ho uprostred a modlí sa introit. Pri Evanjeliu a počas Kánonu sa držia v rukách zažaté sviece. -
Dňa 22.02.2031Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 22.02.2029Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 22.02.2030Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 22.02.2028Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 22.02.2027Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 22.02.2026Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 22.02.2025Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárObetujeme Bohu, že sme dietkami rímskej Cirkvi. - Sviatok je spojením sviatku stolice sv. Petra v Ríme a v Antiochii. Sv. Petrovi patrí chvála na stolici starších. - Sv. Peter sa pred konečným osadením sa v Ríme za sedem rokov spravoval cirkev v Antiochii. Potom, keď sa sv. apoštolovia na cestu vydali, aby dľa rozkazu Pána a majstra svojho Ježiša Krista ohlašovali sv. evangelium po celom svete, pripadla sv. Petrovi úloha: v hlavnom meste sveta, v Ríme, rozžať svetlo kresťanskej viery, založiť tam sídlo svoje, jakožto najvyššieho biskupa v cirkvi a ztadiaľ ohlašovať učenie Spasiteľa po celom svete. Sviatok je prastarý, siaha až do roku 300. Slávime ním pamiatku toho, že sv. Peter boI aj rímskym biskupom, a teda hlavou celej Cirkvi. V 6. storočí slávili v tento deň v Galii odovzdanie moci kľúčov sv. Petrovi. V tom istom storočí začína sa aj sviatok antiochénskej stolice sv. Petra. Pavol IV. r. 1558 nariadil slávenie oboch sviatkov: rímskej stolice dňa 18. jan. a antiochénskej dňa 22. febr. Sv. omša oslavuje najvyššiu hodnosť hlavy Cirkvi, jej právomoc prijatím kľúčov kráľovstva nebeského od Krista (evanj.). Pozostatky pápežskej stolice sv. Petra stály v 5. stor. v baptistériu sv. Petra, dnes sú uzavreté v nádhernom relikviári (od Berniniho) nad oltárom v apside chrámu sv. Petra. -
Dňa 24.02.2025Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárHlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja. -
Dňa 24.02.2026Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárHlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja. -
Dňa 24.02.2027Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárHlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja. -
Dňa 24.02.2028Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárHlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja. -
Dňa 24.02.2029Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárHlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja. -
Dňa 24.02.2030Kategórie: Proprium de sanctis, FebruárHlásateľ vzkrieseného Krista. - Jeden zo sedemdesiatich dvoch učeníkov, ktorý po nanebevstúpení Pána bol zvolený za apoštola na miesto zradcu Judáša. Hlásal evanjelium v Palestíne a v Etiópii, kde zomrel mučeníckou smrťou. Sv. Helena uložila časť jeho relikvií v Ríme a časť v Trieri (Nemecko) v bazilike sv. Mateja.
Zobrazených 20 z celkového počtu 147 udalostí
Načítať viac147242events0d733a45dc89746d36f0aa95a991300d