-
Dňa 22.05.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesÚčinky Ducha Svätého. - V južných krajinách europských bývaly ďakovné bohoslužby za úrodu pšenice, z ktorej veriaci prinášavali desiatky pre potreby Cirkvi. Náš život je púťou do zasľúbenej vlasti, kam nás vedie Duch Svätý (intr.). On nám osvecuje aj rozum, aby sme poznali Kristovu pravdu (orácia). Duch Svätý naplňuje našu dušu svojimi milosťami (1. lekcia) a uzdravuje v nás rozličné duchovné choroby, zapríčinené hriechami (2. orácia a 2. lekcia), aby sme sa mohli stať jeho chrámom. Sila Ducha Svätého nám premeňuje chlieb na nebeskú mannu (evanj.), ktorú požívame ako prameň pokoja (kom.). -
Dňa 24.05.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesDuch Svätý odpúšťa hriechy. - Ako v iné kántrové piatky, i dnes sme prišli do penitenciálnej baziliky sv. apoštolov. Ďakujeme, že nám Duch Svätý toľko ráz odpustil hriechy (intr.). Boh nám dal Sprostredkovateľa odpustenia a všetkých milostí (lekcia). On je „silou Pánovou“ pri liečení všetkých neduhov, zapríčinených hriechom. V porazenom človekovi poznávame seba (evanj.). Radosť naplňuje naše srdce pri príprave obety (ofert.) a pri jej požívaní (kom.). -
Dňa 25.05.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesSvetlo Ducha Svätého svieti v tme nášho života. - Túto omšu musíme chápať ako nočnú vigíliu. Začlenená je do silno pôsobiacej symboliky tmy a svetla. Tma znamená náš zemský život, ranné svitanie príchod Ducha Svätého. Ako svetlo v prírode je prameňom života a všetkého bohatstva, aj svetlo Ducha Svätého znamená bohatstvo nadprirodzeného Života, najmä lásky. Láska Ducha Svätého obohacuje naše srdcia (intr.). Proroctvo Joelovo opisuje bohatstvo darov Ducha Svätého (1. lekcia). Prvotiny ducha máme obetovať Bohu, ako židia obetovali prvotiny úrody (2. a 3. lekcia). Sľubujeme Bohu, že budeme žiť podľa jeho zákonov a ak tento sľub verne zachováme, Boh štedre odmení našu vernosť (4. lekcia). Sila Ducha Svätého je nepremožiteľná, nepriateľská temná moc neodolá jeho svetlu (5. lekcia). Veľkonočné svetlo má nám svietiť po celý život; jeho zárukou je láska, rozliata Duchom Svätým v našom srdci (lekcia omše). Sme „v dome Petrovom“ (evanj.), kde Kristus uzdravuje a vyháňa diablov. „Keď nastal deň, zástupy ho zadržaly, aby neodišiel od nich.“ Na úsvite dňa aj my vítame Krista a podržíme si ho navždy. Pripravujeme sa prijať Kristovo svetlo a svetlo Ducha Svätého (ofert.), pri sv. prijímaní pociťujeme vánok milosti Ducha Svätého (kom.). Medzi jednotlivými lekciami udeľujú sa nižšie a vyššie svätenia duchovných osôb (klerikov), pravda, každé na svojom určenom mieste. Vigília skončila sa nedeľnou rannou omšou, ktorú dnes slávime v sobotu ráno, do nej sú vsunuté aj lekcie s traktami a oráciami. V nasledujúcu nedeľu potom už nebolo inej omše. V 14. storočí ustanovil pápež Ján XXII. na túto nedeľu sviatok najsv. Trojice. V kántrovú sobotu po úradnej omši končí sa čas veľkonočný. -
Dňa 18.09.2024Vďaka za duchovné ovocie. - Jesenné kántry pripadajú na stredu, piatok a sobotu po štrnástom septembri. V južných krajoch Európy v tomto čase skončilo sa už oberanie ovocia a hrozna. Bola to teda vhodná príležitosť poďakovať sa Bohu za úrodu. Hrozno, čiže víno, pripravované z neho, bolo bez toho hmotou posvätnou, užívanou pri najsv. obete. Veriaci z povďačnosti odovzdávali v tieto dni desiatky z úrody na bohoslužobné ciele. Liturgia týchto kántrových dní nadväzuje na starozákonné sviatky, ktoré Židia slávili v siedmom mesiaci (sept.-okt.). Boly to: sviatok nového mesiaca (nový rok), deň smierenia (pokánie) a sviatok stánkov (ďakovný deň žatvy a spomienka na putovanie v púšti). Vďaka, radosť, pokánie a odprosovanie charakterizujú jesenné kántry. -
Dňa 20.09.2024V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. - V kostole kajúcnikov, u dvanástich sv. apoštolov, sišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka. Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (intr.). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vzrastať ako zúrodnenej vinici (lekc.). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanj.). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofert.), ktoré nám zaručuje najsv. obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (kom.). -
Dňa 21.09.2024Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. - Predstavujeme si nočnú bohoslužbu so soboty na nedeľu pri hrobe sv. Petra. Veriaci prvých storočí s osobitnou horlivosťou zúčastňovali sa na tejto vigílii na zakončenie kántrového týždňa. V symbolike tmy a svetla vidíme aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasíme vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života. Ochotne vyhovujeme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (intr.). V neúrodnom figovníku a v shrbenej žene poznávame sami seba (evanj.). Preto slávime deň smierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako priechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsv. obete s Ježišom Kristom, svojím Veľkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium). -
Dňa 18.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusSyn Boží, počatý z Panny Márie, stretá sa s našou prirodzenosťou. - Cirkev pôvodne slávila decembrové kántrové dni na poďakovanie za celoročnú úrodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa príkladu Starého zákona chceli odovzdať Bohu desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chudobným hojnú almužnu. Lež časom duchovná úroda nahradila úrodu hmotnú, preto najmä v kántrovú vigíliu (dnes slávenú v sobotu) pápeži za starých čias pri hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchické svätenia všetkých stupňov po presbyterát. Liturgia kántrových dní decembrových stratila prírodný ráz, aký prezradzujú napr. letné alebo jesenné dni kántrové, a úplne ju ovládajú myšlienky adventné. Panenstvo Panny Márie pričinením Ducha Svätého prinieslo zázračnú úrodu, vteleného Syna Božieho. Kántrovú stredu prežívame pri nohách Matky Spasiteľovej (štácia), v tichom rozjímaní sa učíme od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasiteľovi. Zbožný stredovek pomenoval túto omšu zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša míli rorátová omša. Nazaretská Panna je úrodná zem, na ktorú padá rosa, t. j. Syn Boží, s neba (intr.). Je božím Jeruzalemom, z ktorého vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (1. a 2. lekcia). Predpoveď 2. lekcie je doslovným splnením evanjeliovej zvesti („hľa, Panna počne a porodí syna“ - „hľa, počneš v živote a porodíš syna“). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boží sa ako by znovu počína, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vína, ako pri vtelení prijal ľudskú podobu. Pri prijímaní ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijímali do srdca Syna Božieho pod spôsobom chleba. -
Dňa 20.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrvé stretnutie Spasiteľa so sv. Jánom Krstiteľom. - Naše stretnutie s ním vo sv. omši. - Piatky kántrových dní majú kajúci náter. Tak je to aj v advente. Túžime po očistení od hriechov, aby sme čistí mohli sláviť Vianoce. Spasiteľ ešte v živote Matkinom stretá sa s Jánom, tiež v živote matkinom, a toto stretnutie očistí Jána od dedičného hriechu. Matka Božia sprostredkuje Krista Jánovi (evanj.). Nám ho sprostredkuje Matka-Cirkev v tejto sv. omši. Pán je blízko (int.), ako bol blízko Jánovi. Túžime po vykúpení (grad., ofert.), ako Ján túžil po ňom. V tejto omši vžívame sa teda do úlohy Jána, ktorého zastupujeme. Pri sv. prijímaní prichádza k nám Pán v sprievode svojich svätých. -
Dňa 21.12.2024Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusCez adventnú tmu očakávame vianočné svetlo. - Liturgiu kántrovej soboty vykonávali kresťania v starších časoch vo forme veľkej vigílie zo soboty na nedeľu. V nočnej tme očakávali ranné svitanie. Toto malo pre nich symbolický význam; tma znamenala život nevykúpeného ľudstva v Starom zákone, svetlo príchod Spasiteľa. Vigília sa skladala z posvätných čítaní (lekcie), zo spievania žalmov (graduál) a z modlitieb (orácie). Dnes sa táto modlitbová vigília - pravda, skrátená - vkladá medzi oráciu a lekciu omšovú. Po každej lekcii biskup duchovným osobám postupne udelil jedno svätenie. Sv. omšu vigílie celebrovali v nedeľu včasráno. Spevy omše (intr., grad., ofert. a kom.) prezrádzajú túžbu po svetle alebo radosť zo svitania dňa spasenia. 1. lekcia: Kristus, ako svetlo sveta, zasvieti do tmy pohanstva; 2. ako slnko, obnoví tvár zeme; 3. je pastierom svojich; 4. ako kráľ Kýrus, vyslobodí ľud boží zo zajatia (hriechu); 5. svojich vyvedie zo smrti do života (troch mládencov z ohnivej pece). Slávenie Kristovho vianočného príchodu je predobrazom jeho druhého príchodu na konci sveta (lekc. omše) a v evanjeliu nám Ján zvestuje blízky príchod Kristov, aby sme sa naň pripravili. Kántrovú vigíliu slávili pri hrobe sv. Petra vo Vatikáne. Viedol ju sám pápež a po každom čítaní podal homíliu (výklad) a dával svätenia. Sv. omša, slúžená za svitania, bola obrazom príchodu nadprirodzeného Svetla. -
Dňa 12.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliPodľa vzoru Mojžiša a Eliáša a podľa príkladu Matky Božej putujeme na svätý vrch Boží (v ústrety veľkonočnému sviatku). - Naše veľkonočné putovanie podobá sa výstupu Mojžiša na vrch Sinai (1.. lekc.) a štyridsaťdňovému putovaniu Eliáša na vrch Hóreb (2. lekc.). Odmenou nám bude radosť veľkonočnej slávy pri stretnutí s osláveným Kristom a táto radosť sa nám zablyskne aj pri dnešnej sv. omši. Nadprirodzený eucharistický chlieb nás posilňuje na ceste pokánia za štyridsať dní, kým sa dostaneme na vrch veľkonočnej slávnosti. Túto Spasiteľovu cestu na vrch Kalvárie nám naznačuje jeho predobraz (prorok Jonáš) v tme vnútra veľryby a jeho vyslobodenie na denné svetlo (smrť a vzkriesenie). Na konci evanjelia stojí pred nami Matka Kristova ako jeho najdokonalejšia sprievodkyňa v boji a víťazstve. Je aj našou Vodkyňou cez Veľký pôst k veľkonočnému víťazstvu. Všetky stredy kántrové trávime u Matky Božej. Dnešné evanj. zjavne súvisí so štáciovým chrámom. -
Dňa 14.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliKristus nás očisťuje od hriechov v studnici Cirkvi (v sviatosti krstu i pokánia). - Spasiteľ uzdravuje v rybníku Bethesda (Betsaida) už 38 rokov nemocného. Okolo nášho štáciového kostola bolo niekoľko rybníkov, spojených chodbami. Arkády pred dnešným kostolom to ešte naznačujú. Rybníky znázorňovaly sviatosť krstu a pokánia, preto chrám sv. apoštolov sa stal čoskoro penitenciálnym chrámom, kde sa vykonávaly úkony, spojené s verejným pokáním. Piatok kántrových dní je dňom pokánia, ktorým usmierujeme Boha za hriechy, spáchané minulého štvrťroku. Do Veľkej noci je ešte 38 dní, čo zodpovedá 38 rokom, v ktorých chorý musel čakať na svoje uzdravenie. Boh nás uisťuje slovami proroka, že nám odpustí hriechy (lekc.) a na smytie hriechov Spasiteľ ustanovil sviatosť krstu a pokánia (evanj.). -
Dňa 15.03.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore quadragesimaliNocou Veľkého pôstu kráčame v ústrety veľkonočnému svetlu. - Sme v Bazilike sv. Petra a nad hrobom apoštola s prvými kresťanmi slávime vigíliu (zo soboty na nedeľu). Sme svedkami svätení klerikov, ktoré pápež vysluhoval postupne po jednotlivých čítaniach. V noci hľadáme Pána a voláme k nemu (intr.). Sme vyvoleným národom Božím (1. lekc.) a chceme ostať vernými Bohu (a.lekc.). Obidve lekcie spomínajú desiatky, ktoré v kántrových časoch veriaci odovzdávali Cirkvi a chudobným. Sme majetkom Božím (3. lekcia), túžime po svetle veľkonočného oslávenia (4. lekc.) a na zakončenie vigílie ako by pri východe slnka spievame hymnus vzkriesenia troch mládencov, zachránených v ohnivej peci (5. lekc.). Sv. Pavol nám podáva program kresťanského života (lekc.). V evanjeliu vidíme osláveného Krista, ktorého znakom je žiariace slnko. Omša znamená pre nás príchod osláveného Spasiteľa. -
Dňa 11.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesÚčinky Ducha Svätého. - V južných krajinách europských bývaly ďakovné bohoslužby za úrodu pšenice, z ktorej veriaci prinášavali desiatky pre potreby Cirkvi. Náš život je púťou do zasľúbenej vlasti, kam nás vedie Duch Svätý (intr.). On nám osvecuje aj rozum, aby sme poznali Kristovu pravdu (orácia). Duch Svätý naplňuje našu dušu svojimi milosťami (1. lekcia) a uzdravuje v nás rozličné duchovné choroby, zapríčinené hriechami (2. orácia a 2. lekcia), aby sme sa mohli stať jeho chrámom. Sila Ducha Svätého nám premeňuje chlieb na nebeskú mannu (evanj.), ktorú požívame ako prameň pokoja (kom.). -
Dňa 13.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesDuch Svätý odpúšťa hriechy. - Ako v iné kántrové piatky, i dnes sme prišli do penitenciálnej baziliky sv. apoštolov. Ďakujeme, že nám Duch Svätý toľko ráz odpustil hriechy (intr.). Boh nám dal Sprostredkovateľa odpustenia a všetkých milostí (lekcia). On je „silou Pánovou“ pri liečení všetkých neduhov, zapríčinených hriechom. V porazenom človekovi poznávame seba (evanj.). Radosť naplňuje naše srdce pri príprave obety (ofert.) a pri jej požívaní (kom.). -
Dňa 14.06.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore paschali, Octavam PentecostesSvetlo Ducha Svätého svieti v tme nášho života. - Túto omšu musíme chápať ako nočnú vigíliu. Začlenená je do silno pôsobiacej symboliky tmy a svetla. Tma znamená náš zemský život, ranné svitanie príchod Ducha Svätého. Ako svetlo v prírode je prameňom života a všetkého bohatstva, aj svetlo Ducha Svätého znamená bohatstvo nadprirodzeného Života, najmä lásky. Láska Ducha Svätého obohacuje naše srdcia (intr.). Proroctvo Joelovo opisuje bohatstvo darov Ducha Svätého (1. lekcia). Prvotiny ducha máme obetovať Bohu, ako židia obetovali prvotiny úrody (2. a 3. lekcia). Sľubujeme Bohu, že budeme žiť podľa jeho zákonov a ak tento sľub verne zachováme, Boh štedre odmení našu vernosť (4. lekcia). Sila Ducha Svätého je nepremožiteľná, nepriateľská temná moc neodolá jeho svetlu (5. lekcia). Veľkonočné svetlo má nám svietiť po celý život; jeho zárukou je láska, rozliata Duchom Svätým v našom srdci (lekcia omše). Sme „v dome Petrovom“ (evanj.), kde Kristus uzdravuje a vyháňa diablov. „Keď nastal deň, zástupy ho zadržaly, aby neodišiel od nich.“ Na úsvite dňa aj my vítame Krista a podržíme si ho navždy. Pripravujeme sa prijať Kristovo svetlo a svetlo Ducha Svätého (ofert.), pri sv. prijímaní pociťujeme vánok milosti Ducha Svätého (kom.). Medzi jednotlivými lekciami udeľujú sa nižšie a vyššie svätenia duchovných osôb (klerikov), pravda, každé na svojom určenom mieste. Vigília skončila sa nedeľnou rannou omšou, ktorú dnes slávime v sobotu ráno, do nej sú vsunuté aj lekcie s traktami a oráciami. V nasledujúcu nedeľu potom už nebolo inej omše. V 14. storočí ustanovil pápež Ján XXII. na túto nedeľu sviatok najsv. Trojice. V kántrovú sobotu po úradnej omši končí sa čas veľkonočný. -
Dňa 24.09.2025Vďaka za duchovné ovocie. - Jesenné kántry pripadajú na stredu, piatok a sobotu po štrnástom septembri. V južných krajoch Európy v tomto čase skončilo sa už oberanie ovocia a hrozna. Bola to teda vhodná príležitosť poďakovať sa Bohu za úrodu. Hrozno, čiže víno, pripravované z neho, bolo bez toho hmotou posvätnou, užívanou pri najsv. obete. Veriaci z povďačnosti odovzdávali v tieto dni desiatky z úrody na bohoslužobné ciele. Liturgia týchto kántrových dní nadväzuje na starozákonné sviatky, ktoré Židia slávili v siedmom mesiaci (sept.-okt.). Boly to: sviatok nového mesiaca (nový rok), deň smierenia (pokánie) a sviatok stánkov (ďakovný deň žatvy a spomienka na putovanie v púšti). Vďaka, radosť, pokánie a odprosovanie charakterizujú jesenné kántry. -
Dňa 26.09.2025V duchu kajúcej Magdalény oplakávame svoje hriechy. - V kostole kajúcnikov, u dvanástich sv. apoštolov, sišli sme sa na prežívanie dnešnej liturgie. Chceme odčiniť hriechy a chyby uplynulého štvrťroka. Hľadáme Pána, hľadáme jeho tvár, aby sme mu vyznali svoje hriechy (intr.). Vraciame sa k Pánovi, ktorý nás občerství a dá nám vzrastať ako zúrodnenej vinici (lekc.). K Pánovi prichádzame s prosbou o odpustenie (evanj.). Už vopred sa radujeme z blaženého odpustenia (ofert.), ktoré nám zaručuje najsv. obeta a ešte väčšmi eucharistická hostina (kom.). -
Dňa 27.09.2025Buďme verní milosti; osud neúrodného figovníka nám je výstrahou. - Predstavujeme si nočnú bohoslužbu so soboty na nedeľu pri hrobe sv. Petra. Veriaci prvých storočí s osobitnou horlivosťou zúčastňovali sa na tejto vigílii na zakončenie kántrového týždňa. V symbolike tmy a svetla vidíme aj my svoj zápas o spásu duše. Zápasíme vo tme tohto života. Po víťaznom dobojovaní vojdeme do svetla večného života. Ochotne vyhovujeme výzve Cirkvi, aby sme sa zúčastnili na tejto vigílii (intr.). V neúrodnom figovníku a v shrbenej žene poznávame sami seba (evanj.). Preto slávime deň smierenia (prvá lekcia), deň vďaky za žatvu a vyslobodenie z otroctva hriechu (druhá lekcia), dôverujeme, že nám Boh odpustí hriechy (tretia a štvrtá lekcia). Spomíname si na svoje duchovné znovuzrodenie v sviatosti krstu ako priechod zo smrti do života (piata lekcia). V najsv. obete s Ježišom Kristom, svojím Veľkňazom, podávame Bohu dokonalé zadosťučinenie za hriechy a prijímame uzdravenie (lekcia omše a evanjelium). -
Dňa 17.12.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusSyn Boží, počatý z Panny Márie, stretá sa s našou prirodzenosťou. - Cirkev pôvodne slávila decembrové kántrové dni na poďakovanie za celoročnú úrodu a najmä za úrodu oleja. Veriaci podľa príkladu Starého zákona chceli odovzdať Bohu desiatku z úrody a robili to tak, že sa postili a dávali chudobným hojnú almužnu. Lež časom duchovná úroda nahradila úrodu hmotnú, preto najmä v kántrovú vigíliu (dnes slávenú v sobotu) pápeži za starých čias pri hrobe sv. Petra radi vysluhovali hierarchické svätenia všetkých stupňov po presbyterát. Liturgia kántrových dní decembrových stratila prírodný ráz, aký prezradzujú napr. letné alebo jesenné dni kántrové, a úplne ju ovládajú myšlienky adventné. Panenstvo Panny Márie pričinením Ducha Svätého prinieslo zázračnú úrodu, vteleného Syna Božieho. Kántrovú stredu prežívame pri nohách Matky Spasiteľovej (štácia), v tichom rozjímaní sa učíme od nej v svojom srdci pripravovať miesto prichodiacemu Spasiteľovi. Zbožný stredovek pomenoval túto omšu zlatou (Missa aurea) a z nej povstala naša míli rorátová omša. Nazaretská Panna je úrodná zem, na ktorú padá rosa, t. j. Syn Boží, s neba (intr.). Je božím Jeruzalemom, z ktorého vychádza Slovo Božie a matkou-pannou v jednej osobe (1. a 2. lekcia). Predpoveď 2. lekcie je doslovným splnením evanjeliovej zvesti („hľa, Panna počne a porodí syna“ - „hľa, počneš v živote a porodíš syna“). Vo sv. omši sa obnovuje zázrak: Syn Boží sa ako by znovu počína, keď na slová premenenia berie na seba podobu chleba a vína, ako pri vtelení prijal ľudskú podobu. Pri prijímaní ako by sme v osobe Panny Márie aj my prijímali do srdca Syna Božieho pod spôsobom chleba. -
Dňa 19.12.2025Kategórie: Proprium de tempore, De tempore AdventusPrvé stretnutie Spasiteľa so sv. Jánom Krstiteľom. - Naše stretnutie s ním vo sv. omši. - Piatky kántrových dní majú kajúci náter. Tak je to aj v advente. Túžime po očistení od hriechov, aby sme čistí mohli sláviť Vianoce. Spasiteľ ešte v živote Matkinom stretá sa s Jánom, tiež v živote matkinom, a toto stretnutie očistí Jána od dedičného hriechu. Matka Božia sprostredkuje Krista Jánovi (evanj.). Nám ho sprostredkuje Matka-Cirkev v tejto sv. omši. Pán je blízko (int.), ako bol blízko Jánovi. Túžime po vykúpení (grad., ofert.), ako Ján túžil po ňom. V tejto omši vžívame sa teda do úlohy Jána, ktorého zastupujeme. Pri sv. prijímaní prichádza k nám Pán v sprievode svojich svätých.
Zobrazených 20 z celkového počtu 88 udalostí
Načítať viac88101events7d9d78e123950396fbf54fe00e7f8ed5