Bratia! Ak podľa Ducha žijeme, podľa Ducha aj obcujme! Nebuďme žiadostiví márnej chvály, popudzujúc sa a závidiac si druh druhovi! Bratia, ak by niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste Duchom obdarení, napravte ho v duchu miernosti! Veď aj ty si musíš dávať pozor, aby si nepodľahol pokušeniu. Navzájom si znášajte bremená, lebo tak splníte zákon Kristov! Keď si niekto o sebe myslí, že je niečím, vskutku však nie je ničím, sám seba klame. Nech si teda každý skúma skutky, aby mal chválu pred sebou, a nie pred iným, lebo každý si musí sám niesť svoju ťarchu. Komu sa dostáva vyučovania v slove (Božom), nech zo všetkého, čo má, dožičí tomu, kto ho vyučuje. Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! Kto si telu rozsieva, z tela bude žať porušenie; kto Duchu rozsieva, z Ducha bude žať večný život. Len sa nedajte znechutiť v konaní dobrého, lebo ak neochabneme, v pravom čase budeme aj žať! Preto teda, kým máme čas, robme dobré všetkým, ale najmä príslušníkom svojej viery!
Ak žijeme v Duchu[1], podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon. Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame. Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám v sebe, a nie pred iným.[2] Veď každý ponesie svoje vlastné bremeno. Ten, koho vyučujú slovo, nech sa delí o všetky dobrá s tým, kto ho vyučuje. Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať. Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.
[1] Duch tu znamená buď samého Ducha Svätého, alebo človeka preniknutého jeho milosťou, darmi, teda duchovného človeka. „Telo“ je telesný človek, preniknutý telesnými, pozemskými túžbami.
[2] Čiže bude o sebe zmýšľať pokorne a zdrží sa chvály pred inými.
[1] Duch tu znamená buď samého Ducha Svätého, alebo človeka preniknutého jeho milosťou, darmi, teda duchovného človeka. „Telo“ je telesný človek, preniknutý telesnými, pozemskými túžbami.
[2] Čiže bude o sebe zmýšľať pokorne a zdrží sa chvály pred inými.
Keď duchom žijeme, duchom i choďme.[1] Nebývajme žiadostiví márnej chvály, nepopudzujme jedni druhých a nezáviďme jedni druhým. Bratia, i keby bol človek prekvapený v nejakom hriechu, vy, ktorí ste duchovní[2], poučte takého v nežnom duchu, a hľaď na seba, aby si i ty nebol pokúšaný. Znášajte jeden druhého ťarchy, a tak vyplníte zákon Kristov. Lebo keď si kto myslí, že je niečím, kdežto nie je ničím, sám seba svádza. Ale každý nech zkúša svoje konanie, a tak len sám v sebe bude mať chválu[3], a nie v inom. Lebo každý ponesie bremeno svoje.[4] A kto býva slovom vyučovaný, nech sdeľuje všetko dobré s tým, kto ho učí.[5] Nemýľte sa, Boh sa nedá posmievať. Lebo čo človek rozsieva, to bude i žať. Lebo kto rozsieva vo svojom tele, z tela i žať bude porušenie: kdežto, kto seje v duchu, i žať bude z ducha život večný. Nuž neustávajme dobre činiť, lebo svojím časom budeme žať neprestajne. Teda dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, zvlášte však domácim viery.
[1] Keď sme už v srdci kresťania, ukážme to i zovnútorne skutkami, dľa svojej viery.
[2] T. j. lepší, dokonalejší.
[3] Každý nech zkúša svoje skutky a usiluje sa polepšiť; tým spôsobom, že sám seba bude súdil a usiloval sa bude dokonalejším sa stal, získa si chválu u Boha. Kto tým sa chce vyvýšiť, že sa za lepšieho vydáva od druhých, nie je hodný chvály.
[4] Sám o seba sa staraj, nie o druhých; z tvojich skutkov budeš niekedy súdený.
[5] Galaťania boli skúpi. Sv. Pavel prikazuje im štedrosť, najmä k cirkevným učiteľom.
[1] Keď sme už v srdci kresťania, ukážme to i zovnútorne skutkami, dľa svojej viery.
[2] T. j. lepší, dokonalejší.
[3] Každý nech zkúša svoje skutky a usiluje sa polepšiť; tým spôsobom, že sám seba bude súdil a usiloval sa bude dokonalejším sa stal, získa si chválu u Boha. Kto tým sa chce vyvýšiť, že sa za lepšieho vydáva od druhých, nie je hodný chvály.
[4] Sám o seba sa staraj, nie o druhých; z tvojich skutkov budeš niekedy súdený.
[5] Galaťania boli skúpi. Sv. Pavel prikazuje im štedrosť, najmä k cirkevným učiteľom.
