Na svoju smluvu hlaď, Pane, na život svojich biednych nezabúdaj večite. Vstaň, Pane, veď svoj spor, pamätaj na volanie tých, ktorí hľadajú teba. Prečo si, Bože, navždy zavrhol, oproti ovciam tvojej pastviny tvoj vzbĺka hnev?
Zhliadni na svoju zmluvu, nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol a prečo si hnevom zahorel proti ovciam[1] tvojej pastviny?
[1] „Božie ovce“ sú Izraeliti, ktorí si zaslúžia Božie zľutovanie a ochranu.
[1] „Božie ovce“ sú Izraeliti, ktorí si zaslúžia Božie zľutovanie a ochranu.
Ohliadni sa na smluvu svoju:[1] lebo sú naplnení, ktorí žijú vo tmách zeme, domami neprávosti.[2] Nevydávaj dravcom duše tvojich vyznavačov, a na duše tvojich ubiedených nezabudni nikdy. Povstaň, o Bože, rieš pru svoju: pamätaj na potupy tvoje, ktorých sa ti od bláznov dostáva deň po deň. Prečo si nás, Bože, zavrhol na vždy:[3] tvoj hnev zahorel proti ovciam tvojej pastvy?
[1] Ktorou si sa zaviazal ľud tvoj vyslobodiť zo všetkého nebezpečenstva.
[2] Vnútri zatemneli obyvatelia zeme, majú hojnosť príbytkov, pobrali ich proti právu Izraelitom. Lepšie hebr.: Naplnené sú kúty zeme miestami násilia.
[3] Tak dlho, že by sa zdalo, ako navždy.
[1] Ktorou si sa zaviazal ľud tvoj vyslobodiť zo všetkého nebezpečenstva.
[2] Vnútri zatemneli obyvatelia zeme, majú hojnosť príbytkov, pobrali ich proti právu Izraelitom. Lepšie hebr.: Naplnené sú kúty zeme miestami násilia.
[3] Tak dlho, že by sa zdalo, ako navždy.
