Pánovi dobrorečiť budem v každom čase, vždy jeho chvála v mojich ústach. Nech honosí sa duša moja Pánom, ponížení nech počujú a nech sa tešia. Pane, Bože mojej spásy, vo dne v noci volám ku tebe.
Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť. V Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe.
Chcem velebiť Pána v každom čase;[1] vždycky nech je jeho chvála v mojich ústach. Pánom nech sa chlúbi moja duša: nech to slyšia tichí[2] a nech sa radujú.[3] Pánove milosrdenstvá chcem na veky ospevovať, z pokolenia do pokolenia chcem rozhlasovať tvoju pravdu[4] svojimi ústami.
[1] V šťastí, i v nešťastí chváľ Boha, keď ti útechu dáva (napomína sv. Augustín), chváľ ho, keď ti ju berie, preto že on je, ktorý ju dáva, on, ktorý ju berie; lebo seba neodoberie tomu, ktorý ho chváli.
[2] Trápením zkúšaní.
[3] Lebo aj k nim prijde Pán, s pomocou
[4] Vernosť vo vyplnení sľubov svojich.
[1] V šťastí, i v nešťastí chváľ Boha, keď ti útechu dáva (napomína sv. Augustín), chváľ ho, keď ti ju berie, preto že on je, ktorý ju dáva, on, ktorý ju berie; lebo seba neodoberie tomu, ktorý ho chváli.
[2] Trápením zkúšaní.
[3] Lebo aj k nim prijde Pán, s pomocou
[4] Vernosť vo vyplnení sľubov svojich.
