*** alebo ***
Bohabojný človek už na úsvite, ako sa prebudí, svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu. Svoje ústa otvára k modlitbe, aby odprosoval za svoje previnenia. Lebo ak náš premocný Pán bude chcieť, bohato mu nadelí rozumného ducha, takže ako príval bude chrliť výpovede Božej múdrosti a modlitbou bude zvelebovať Pána. Boh sám bude upravovať jeho úmysly k rozumnosti a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch. Prejavovať bude svoju vyspelosť v múdrosti, a svoju slávu bude si zakladať na zákone smluvy s Pánom. Premnohí budú chváliť jeho múdrosť, lebo nemožno ju nijako zničiť. Spomienka na takého (človeka) nikdy neprestáva, a jeho (slávne) meno žije s pokolenia na pokolenie. Jeho múdrosť vychvaľovať budú národy a jeho pochvalnú povesť zvestovať bude shromaždenie (zbožných ľudí).
Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých[1] i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu. Lebo ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu.[2] Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.[3]
[1] Živí sú tí, čo budú pri druhom Kristovom príchode na konci sveta ešte žiť. Porov. 1 Sol 4, 15; 1 Kor 15, 51–52.
[2] Pavol tu svoju smrť opisuje dvoma obrazmi. Použil ich už v Liste Filipanom. Tak ako sa vylievalo na obete víno, voda alebo olej (Ex 29, 40), bude vyliata aj jeho krv na obetu mučeníckej smrti (Flp 2, 17). Druhý obraz je v texte Flp 1, 23: „túžim zomrieť“, v gréckej pôvodine je „byť odviazaný“ – rozumie sa od tela.
[3] Pavol prirovnáva život človeka na zemi k atletickým pretekom (1 Kor 9, 26), pri ktorých víťaz dostával vavrínový veniec. Tu je symbolom večnej odmeny.
Už na úsvite – ako sa prebudí – svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu. Svoje ústa otvára na modlitbu, aby odprosoval za svoje previnenia. Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť, bohato mu nadelí rozumného ducha, takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti a modlitbou bude zvelebovať Pána. On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch. Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom. Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky. Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie. Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).
Osvedčujem pred Bohom a Ježišom Kristom[1], ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: ohlasuj slovo, naliehaj príležite i nepríležite[2] karhaj, pros, zahrakuj so všetkou trpelivosťou a poučením. Lebo prijde čas, že nestrpia zdravého učenia, ale nashromaždia si učiteľov po svojej chuti, ktorí lahodia ušiam.[3] A síce odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.[4] Ale ty bedli, všemožne pracuj, konaj prácu evanjelistovu, vyplň svoju službu. Buď striedmy.[5] Lebo ja už počínam byť obetovaný a čas môjho rozkladu nastáva.[6] Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru som zachoval.[7] Ostatne odložená mi je koruna spravedlivosti, ktorú mi dá Pán v ten deň, ako spravedlivý sudca[8], ale nielen mne, lež i tým[9], ktorí milujú jeho príchod. Ponáhľaj sa, aby si čím skorej prišiel ku mne.
[1] Krista volá za svedka, ktorý raz príde jako sudca súdiť živých i tých, ktorí umreli. Teda ani život, ani smrť nemôže ťa pozbaviť tvojej odplaty, ale ani smrťou trestu neminieš, jestli nebudeš verný. Teda upamätovaním na strašný príchod Krista k súdu a účasť na jeho sláve a moci, ktorá je vernému služobníkovi prisľúbená, hladí apoštol povzbudiť Timoteja k horlivosti v jeho úrade.
[2] Či to budú počúvať radi a či neradi.
[3] Doslovne: Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia: ale keďže ich svrbia uši, nashromažďujú si učiteľov po svojej chuti. T. j. ľudia nebudú chcieť v živote zachovávať prikázania Kristove, a preto budú hľadať učenie, ktorým by sa dalo ospravedliviť ich pokračovanie.
[4] K takýmto bájkam ľudia radi sa obrátia, preto, že budú mať náter náboženský, alebo múdroslovecký, vedecký.
[5] Slová: „Buď striedmy“ v gréčtine chýbajú.
[6] Zaujmi moje miesto, lebo moja krv čo chvíľa mučeníckou smrťou vytečie.
[7] V prehľade minulej činnosti vydáva apoštol svedectvo svojmu svedomiu, že svoju úlohu statočne vyplnil: boj, do ktorého sa pustil pre vec Kristovu, mužne vybojoval; v behu o závod, ktorý podujal, neukonal sa, prv než cieľ dosiahol.
[8] Z týchto slov vidíme, že blahoslavenstvo večné nie je len darom Božím, ale spolu i odplatou zásluh.
[9] Grécky: všetkým.
*** alebo ***
Svoje srdce od včas rána oddáva Pánovi, svojmu stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho sa modlieva. Otvára ústa svoje v modlitbe, a za svoje hriechy sa modlí. Lebo ak ten Pán veľký bude chcieť, duchom ho naplní. A on ako prívaly vydá reči svojej múdrosti, a v modlitbe chváliť bude Pána: a ten, spravuje jeho rozum i jeho vôľu a (on) o skrytých svojich veciach premýšľa.[1] On zjavovať bude kázeň svojho učenia, a zákonom smluvy Pánovej sa chváliť. Mnoho ľudí bude chváliť jeho múdrosť, a tá nezahynie nikdy. Jeho pamiatka neprestane, jeho meno bude žiť od pokolenia do pokolenia. O jeho múdrosti rozprávať budú národy, a chválu jeho rozhlasovať bude shromaždenie.
[1] Lebo Boh mu ich zjaví (Žalm 50, 8.)
