Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis
-
Dňa 23.04.2024Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárStal sa vyhnancom pre Krista. - Druhý pražský biskup nútený bol dvakrát opustiť svoje biskupské sídlo pre nevďak vlastného, ešte v kresťanstve nezakotveného stáda. Načas sa uchýlil do benediktínskeho kláštora na Aventíne v Ríme, ale horlivosť za spásu duší vedie ho aj do iných krajín (Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Svoj obetavý Život zavŕšil korunou mučeníckou medzi pohanskými Prusmi r. 997. Pochovaný je v Gniezne a v Prahe. V rímskej liturgii je známy svojím birmovným menom, ktoré mu dal sv. Adalbert, biskup magdeburský. -
Dňa 16.05.2024Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisMučeník spovedného tajomstva. - Pochádzal z českého Pomuku. Bol vyšehradským kanonikom a generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna. Ako spovedník kráľovnej stal sa obeťou spovedného tajomstva a boja za práva Cirkvi voči českému kráľovi Václavovi IV., na ktorého rozkaz hodili ho do Vltavy 20. marca 1393. Po dlhom uctievaní, ako mučeník bol kanonizovaný roku 1729. Pochovaný je v dóme sv. Víta v Prahe na Hradčanoch. Jeho úcta u nás je veľmi rozšírená; je patrónom rožňavského biskupstva a spišského seminára. Omša o sv. Jánovi Nepomuckom prízvukuje jeho mlčanlivosť (intr., ofert., kom.) a pevnosť charakteru (evanj.). -
Dňa 07.07.2024Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého. -
-
Dňa 22.10.2024Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, Január -
-
Dňa 06.11.2024Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárKeď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová skrze svätých nadprirodzeným spôsobom spoznáva prepojenie neviditeľného sveta so svetom viditeľným. Znova a znova sa presviedča, že ich môžeme vzývať o pomoc pri našich osobných bojoch, lebo Pán je Bohom živých a nie mŕtvych a že relikvie sú plné života. Vníma, že svätých nemožno obmedziť v konaní dobra, ktoré neúnavne konali počas svojho života; túžia ho robiť aj vo večnom živote. Osobitné svetlo, vôňu či meno svätca – na údiv mnohých – rozpoznáva napr. už pri náhodnom stretnutí s kňazom, ktorý má vo vrecku relikviu. Vstupuje s nimi do úctivého, ale zároveň priateľského vzťahu. Skrze ňu sú nám odkryté nádherné detaily zo života týchto víťazov. Nazerá aj na skutočnosť, ako prítomnosť svätých relikvií ochraňuje a posväcuje mnohé územia a mestá, v ktorých sa nachádzajú. Nechajme sa teda osloviť a inšpirovať Emmerichovej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom. -
Dňa 11.11.2024Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom. -
Dňa 23.04.2025Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárStal sa vyhnancom pre Krista. - Druhý pražský biskup nútený bol dvakrát opustiť svoje biskupské sídlo pre nevďak vlastného, ešte v kresťanstve nezakotveného stáda. Načas sa uchýlil do benediktínskeho kláštora na Aventíne v Ríme, ale horlivosť za spásu duší vedie ho aj do iných krajín (Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Svoj obetavý Život zavŕšil korunou mučeníckou medzi pohanskými Prusmi r. 997. Pochovaný je v Gniezne a v Prahe. V rímskej liturgii je známy svojím birmovným menom, ktoré mu dal sv. Adalbert, biskup magdeburský. -
Dňa 16.05.2025Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisMučeník spovedného tajomstva. - Pochádzal z českého Pomuku. Bol vyšehradským kanonikom a generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna. Ako spovedník kráľovnej stal sa obeťou spovedného tajomstva a boja za práva Cirkvi voči českému kráľovi Václavovi IV., na ktorého rozkaz hodili ho do Vltavy 20. marca 1393. Po dlhom uctievaní, ako mučeník bol kanonizovaný roku 1729. Pochovaný je v dóme sv. Víta v Prahe na Hradčanoch. Jeho úcta u nás je veľmi rozšírená; je patrónom rožňavského biskupstva a spišského seminára. Omša o sv. Jánovi Nepomuckom prízvukuje jeho mlčanlivosť (intr., ofert., kom.) a pevnosť charakteru (evanj.). -
Dňa 07.07.2025Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého. -
-
Dňa 22.10.2025Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, Január -
-
Dňa 06.11.2025Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárKeď muž pobozká ženu, nebozkáva ústa, ale dušu milovanej – jej bytosť. To isté sa deje, keď si bozkom uctievame relikvie: duchovne si ctíme čnosti a svätosť kanonizovanej osoby, v ktorej sa zrkadlí Božia sláva. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová skrze svätých nadprirodzeným spôsobom spoznáva prepojenie neviditeľného sveta so svetom viditeľným. Znova a znova sa presviedča, že ich môžeme vzývať o pomoc pri našich osobných bojoch, lebo Pán je Bohom živých a nie mŕtvych a že relikvie sú plné života. Vníma, že svätých nemožno obmedziť v konaní dobra, ktoré neúnavne konali počas svojho života; túžia ho robiť aj vo večnom živote. Osobitné svetlo, vôňu či meno svätca – na údiv mnohých – rozpoznáva napr. už pri náhodnom stretnutí s kňazom, ktorý má vo vrecku relikviu. Vstupuje s nimi do úctivého, ale zároveň priateľského vzťahu. Skrze ňu sú nám odkryté nádherné detaily zo života týchto víťazov. Nazerá aj na skutočnosť, ako prítomnosť svätých relikvií ochraňuje a posväcuje mnohé územia a mestá, v ktorých sa nachádzajú. Nechajme sa teda osloviť a inšpirovať Emmerichovej jedinečným darom, ktorý nech zvrúcni našu lásku k Bohu i samotným svätcom. -
Dňa 11.11.2025Nebol mučeníkom, a predsa obsiahol palmu víťazstva. - Narodil sa okolo r. 316 v Sabárii v Panónii (dnešná Subotica) z pohanských rodičov. Prihlásil sa medzi katechumenov. Neskôr sa stal vojakom a ako taký v 18. roku života prijal sv. krst. Opustiac vojenčinu, vstúpil medzi učeníkov sv. Hilára, biskupa v Poitiers (sviatok 14. jan.). Utiahol sa do samoty ako pustovník a založil kláštor v Ligugé pri Poitiers. R. 371 (372) ho zvolili za tourskeho biskupa proti jeho vôli. Ako biskup neúnavne horlil za spásu duší. Ozdobujú ho najmä tieto čnosti: duch modlitby, láska k bližným, pokojamilovnosť a prísnosť voči sebe. Jeho svätosť Boh potvrdil zázrakmi ešte za života. Popri sv. pápežovi Silvestrovi I. a sv. Antonovi, pustovníkovi, aj on patrí medzi tých, ktorým Cirkev priznala už v 5. storočí úctu svätých, hoci neboli mučeníkmi. Ľud ho ctil už za živa ako svätca. Umrel r. 397 (400) vo veku 81 rokov. Pre relikviu jeho hlavy vystavili v Paríži skvostnú kaplnku St. Chapelle. Časť relikvii je aj v Subotici. V Ríme mu zasvätili kostol spolu so sv. Silvestrom. -
Dňa 23.04.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis Cassoviensis, JanuárStal sa vyhnancom pre Krista. - Druhý pražský biskup nútený bol dvakrát opustiť svoje biskupské sídlo pre nevďak vlastného, ešte v kresťanstve nezakotveného stáda. Načas sa uchýlil do benediktínskeho kláštora na Aventíne v Ríme, ale horlivosť za spásu duší vedie ho aj do iných krajín (Poľsko, Slovensko, Maďarsko). Svoj obetavý Život zavŕšil korunou mučeníckou medzi pohanskými Prusmi r. 997. Pochovaný je v Gniezne a v Prahe. V rímskej liturgii je známy svojím birmovným menom, ktoré mu dal sv. Adalbert, biskup magdeburský. -
Dňa 16.05.2026Kategórie: Vlastné omše v slovenských diecézach, Trnavská arcidiecéza. Archidioecesis Tyrnaviensis, Rožňavská diecéza. Dioecesis Rosnaviensis, Bratislavská arcidiecéza. Archidioecesis Bratislaviensis, Nitrianska diecéza. Dioecesis Nitriensis, Banskobystrická diecéza. Dioecesis Neosoliensis, Žilinská diecéza. Dioecesis Žilinensis, Spišská diecéza. Dioecesis Scepusiensis, Košická arcidiecéza. Archidioecesis CassoviensisMučeník spovedného tajomstva. - Pochádzal z českého Pomuku. Bol vyšehradským kanonikom a generálnym vikárom pražského arcibiskupa Jána z Jenštejna. Ako spovedník kráľovnej stal sa obeťou spovedného tajomstva a boja za práva Cirkvi voči českému kráľovi Václavovi IV., na ktorého rozkaz hodili ho do Vltavy 20. marca 1393. Po dlhom uctievaní, ako mučeník bol kanonizovaný roku 1729. Pochovaný je v dóme sv. Víta v Prahe na Hradčanoch. Jeho úcta u nás je veľmi rozšírená; je patrónom rožňavského biskupstva a spišského seminára. Omša o sv. Jánovi Nepomuckom prízvukuje jeho mlčanlivosť (intr., ofert., kom.) a pevnosť charakteru (evanj.). -
Dňa 07.07.2026Sv. Kunigunda sa pravdepodobne narodila okolo r. 978. Keď mala Kunigunda približne dvadsať rokov, vydala sa za bavorského vojvodu Henricha, ktorý bol roku 1002 v Mohuči korunovaný za nemeckého kráľa. O mesiac neskôr korunovali za kráľovnú aj Kunigundu. Roku 1014 sa Henrich stal aj rímskym cisárom. Cisársku korunu získal v Ríme z rúk pápeža. O ich manželstve sa viedli hlavne na začiatku 20. storočia mnohé polemiky. V niektorých historických textoch, na ktorých je aj pečať pápeža Inocenta III., sa hovorí o panenskom sľube, ktorý údajne Henrich s Kunigundou zložili. Ich manželstvo sa označuje ako „manželstvo sv. Jozefa“. Na základe týchto historických dokumentov bol Kunigunde pripísaný titul „panna“. Podľa iných moderných autorov však toto označenie nekorenšponduje s údajmi, ktoré zaznamenali súčasníci Henricha a Kunigundy. Podľa nich to bolo asi tak, že cisár Henrich zistil, že manželka je neplodná. Nemecké manželské právo, ktoré bolo trpené Rímom, vtedy umožňovalo v takýchto prípadoch prepustiť manželku. No cisár nechcel použiť toto právo. Dal prednosť spoločnému životu s nábožnou manželkou, i keď bez potomstva. Zrejme na základe toho, že obaja žili veľmi pekne a bez detí, vznikla legenda o sľube čistoty. V roku 1007 Kunigunda s pomocou cisára dala postaviť dóm v Bambergu na severe Bavorska a v roku 1017 benediktínsky kláštor v Kaufungene v Dolnom Hesensku. V roku 1024 Henrich zomrel. Kunigunda túžila utiahnuť sa do kláštora. Na prvé výročie jeho smrti – roku 1025 – sa konala posviacka chrámu v kláštore v Kaufungene. Cisárovná pozvala mnohých biskupov, dvoranov a rytierov krajiny na túto slávnosť. Tam na úžas všetkých po evanjeliu v plnom lesku drahocenných šiat pristúpila k oltáru. Drahocenný plášť si vyzliekla a obliekla sa do čierneho rehoľného rúcha. Dala si ostrihať vlasy a biskup jej zahalil hlavu závojom. Zomrela 3. marca 1033. Podľa svojho želania ju pochovali v chudobných šatách vedľa jej manžela Henricha v katedrále v Bambergu. Za svätú bola vyhlásená roku 1200. Aj Henricha si uctievame ako svätého. -
Zobrazených 20 z celkového počtu 48 udalostí
Načítať viac48101eventse7469296edaac99ed6902e69cf87b2c0