Za onoho času povedal Ježiš zástupom židovským: Kto z vás usvedčí ma z hriechu? Prečo mi (teda) neveríte, keď vám pravdu hovorím? Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy ich nepočúvate, lebo nie ste z Boha. Židia mu odpovedali: Či nevravíme dobre, že si Samaritán a diablom posadlý? Ježiš (im) hovoril: Nie som diablom posadlý, ale ctím si Otca, vy ma však zneucťujete. Nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hladí a kto súdi. Veru, veru, hovorím vám, kto zachováva moje slová, neuvidí smrti naveky! Židia mu vraveli: Teraz vieme, že si diablom posadlý! Abrahám umrel i proroci, a ty tvrdíš: Kto zachováva moje slová, neokúsi smrti naveky! Vari si ty väčší ako náš otec Abrahám, ktorý umrel? I proroci umreli! Kýmže sa robíš? Ježiš odpovedal: Ak sa sám oslavujem, moja sláva nestojí za nič! Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy tvrdíte, že je vaším Bohom. Vy ste ho nepoznali, ale ja ho poznám! A keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som luhárom ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slová. Váš otec Abrahám plesal (v nádeji), že uzrie môj deň; uzrel a zaradoval sa! Židia sa ho teda pýtali: Ani päťdesiat rokov nemáš, a Abraháma by si bol videl? Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám, ja som skôr, ako sa narodil Abrahám! I zdvihli kamene, aby hádzali na neho, no Ježiš sa skryl (medzi ľuďmi) a vyšiel z chrámu.

Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“ Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?“ Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.« Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal,[1] že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.


[1] Abrahám sa zaradoval, keď mu Boh prisľúbil, že z jeho pokolenia sa narodí Mesiáš (porov. Gn 12, 2 a nasl.; 18, 18; 22, 16-18). Pravda, nejako mohol dostať aj priame videnie o mesiášskom období.

Kto z vás obviní ma z hriechu? Keď vám hovorím pravdu, prečože mi neveríte? Kto je z Boha[1], počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha. Tu odpovedali Židia a riekli mu: Či my nehovoríme dobre, že si ty Samaritán[2] a máš diabolstvo? Ježiš odpovedal: Ja nemám diabolstva, ale ctím svojho Otca, a vy ste ma zneuctili. No ja nehľadám vlastnej slávy; jesto, kto hľadá, a bude súdiť.[3] Veru, veru, povedám vám: Jestli kto zachová moju reč, neuvidí smrti na veky.[4] Tu riekli Židia: Teraz sme poznali, že máš diabolstvo. Abrahám umrel i proroci, a ty hovoríš: Jestli kto zachová moju reč, neokúsi smrti na veky. Či si ty väčší, nežli náš otec Abrahám, ktorý umrel? I proroci pomreli. Kým činíš sám seba? Ježiš odpovedal: Jestli ja oslavujem sám seba, moja sláva je nič; môj Otec je ten, ktorý ma oslavuje, o ktorom vy hovoríte, že je váš Boh.[5] A nepoznali ste ho, ale ja ho znám, a keby som povedal, že ho neznám, bol by som vám podobný luhár. Ale znám ho a jeho reč zachovávam. Abrahám, váš otec, zaplesal, že uvidí môj deň: i videl a zaradoval sa.[6] Tu riekli mu Židia: Päťdesiat rokov ešte nemáš, a Abraháma si videl? Riekol im Ježiš: Veru, veru, povedám vám: Ja som prv, nežli bol Abrahám.[7] Tedy dvíhali kamene[8], aby hádzali na neho; ale Ježiš sa skryl a vyšiel[9]z chrámu.


[1] Kto má dobrú vôľu.
[2] Samaritáni boli odvekými nepriateľmi Židom. Smysel je: že si ty naším nepriateľom a že ti zlý duch zmiatol rozum?
[3] T. j. Otec potresce tých, ktorí mňa potupia.
[4] T. j. nikdy neumre duševne.
[5] Oslavuje ma zázrakmi.
[6] Videl v predpeklí.
[7] P. Ježiš poukazuje na svoje božstvo; on ako Boh je od večnosti.
[8] Tam boly navozené kamene, keďže vtedy ešte dostavovali chrám.
[9] Ako sa to stalo, nevieme. Možno, že sa učinil neviditeľným.