Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,^[1] ale zriekol sa seba samého,^[2] vzal si prirodzenosť sluhu^[3], stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno^[4], ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!^[5]“ na slávu Boha Otca.^[6]

^[1] Význam verša je ten, že Kristus pred vtelením jestvoval ako Boh. Grécky výraz „morphé“ (podoba) tu podľa cirkevných otcov označuje prirodzenosť Boha. Tejto svojej rovnosti s Bohom sa Kristus nepridŕžal nasilu, ako niečoho, čo mu nepatrí, ako lúpeže, koristi (gr. harpagmós).
^[2] „Zriekol sa“ (gr. ekénosen) znamená doslova „vyprázdnil“. Pravda, to neznamená, že by Kristus prestal byť Bohom. Nevyužil v svoj osobný prospech práva a privilégiá, ktoré vyplývali z božskej hodnosti.
^[3] Pavol tu pravdepodobne myslí na Pánovho služobníka opísaného v Iz 52, 13–53, 12.
^[4] „Dal mu meno“, čiže najvyššiu hodnosť a moc. Pavol tu myslí na meno Pán (v. 11).
^[5] Porov. Iz 34, 23. Názov „Pán“ bol v gréckom preklade Starého zákona vyhradený iba Bohu. Ide o základné vyznanie kresťanskej viery.
^[6] Ide o jeden z najkrajších hymnov Nového zákona na tajomstvo Krista ako Božieho Syna vteleného a osláveného.

Nuž tak smýšľajte o sebe, jako i Ježiš Kristus^[1]: ktorý, keďže bol v spôsobe Boha, nepokladal to za lúpež^[2], že je rovný Bohu, ale zmaril^[3] seba samého, keď si vzal podobu sluhovskú^[4] a stal sa podobný ľuďom, a zovňajškom^[5] považovaný bol za človeka. Uponížil seba samého a bol poslušným až na smrť, a to na smrť^[6] na kríži. Prečo i Boh povýšil ho a daroval mu meno, ktoré je nado všetky mená, aby v mene Ježišovom pokľaklo každé koleno^[7] tých, ktorí sú v nebesách, na zemi i pod zemou, a aby každý jazyk vyznával, že Pán Ježiš Kristus je v sláve Boha Otca.

^[1] Nebuďte sebeckí, ba obetujte nielen svoj prospech, ale i seba za všeobecné dobro.
^[2] Kristus bol pravý Boh v ľudskej podobe, nasledovne jemu patrila Božia úcta, t. j. poklona, a keď si ju privlastňoval, nebral také niečo, čo mu nepatrilo: teda nekradol, nelúpil, neolupoval Boha o jeho česť, ako to robili tí cisári, ktorí sa vydávali za bohov a boli len ľuďmi, nasledovne im česť Božia nepatrila, a keď si ju predsa privlastňovali, páchali lúpež.
^[3] Hoci Kristovi patrila česť Božia, predsa sám seba zmaril, sám seba pozbavil tejto česti, složil ju.
^[4] Sluhovskú = ľudskú podobu, Boh je pán, človek je sluha.
^[5] Zovňajšok je to, čo človek chápe svojimi smyslami: Kristus bol pravý človek, to ľudia videli, ale Kristus bol i pravý Boh, čo už telesné smysly nechápaly.
^[6] Už to bolo veľké uponíženie, že Boh stal sa človekom, avšak P. Ježišovi to bolo málo; on sa uponížil za nás tak hlboko, že sa dal pribiť na kríž.
^[7] Všetky rozumné stvorenia, anjeli v nebesách, ľudia na zemi a umrevší pod zemou.