Za onoho času povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak len vaša spravodlivosť nebude väčšia ako (spravodlivosť) farizejov a zákonníkov, nevojdete do kráľovstva nebeského. Počuli ste, že dávnym (predkom) bolo povedané: Nezabiješ! Kto by sa teda dopustil vraždy, zaslúži si súd. No ja vám hovorím, že každý, kto by sa (bez príčiny) hneval na svojho brata, zaslúži si súd. Kto by však svojmu bratovi povedal: Hlupák! zaslúži si (odsúdenie) vysokej rady. A kto by mu povedal: Blázon! ten si zaslúži pekelný oheň. Keď teda prinašaš dar na oltár a tam ti príde na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom, odíď sa najprv smieriť so svojím bratom, a potom sa vráť a obetuj svoj dar.
Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov,[1] nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd.[2] No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa.[3] Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
[1] „Spravodlivosť zákonníkov a farizejov“ spočívala iba v bezduchom vonkajšom zachovávaní Mojžišovho zákona. Kresťan sa má usilovať zachovávať to, čo vyžaduje duch a obsah príkazu.
[2] Ex 20, 13; 21, 12.
[3] Piate prikázanie v starozákonnom znení zakazovalo iba skutok vraždy. Pán Ježiš toto prikázanie zdokonaľuje tak, že ho rozširuje aj na myšlienky, túžby a slová.
Lebo povedám vám: ak len nebude vaša spravedlivosť hojnejšia, nežli zákonníkov a farizejov[1], nevojdete do kráľovstva nebeského. Počuli ste, že starým[2] bolo povedané: Nezabiješ; a kto zabije, vinen bude súdu.[3] No ja povedám vám, že každý, kto sa hnevá na svojho brata, vinen bude súdu.[4] A kto povie svojmu bratovi: ráka[5], vinen bude rady.[6] A kto povie: blázon[7], vinen bude pekelného[8] ohňa. Keď teda prinášaš svoj dar na oltár, a tam sa rozpomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe: nechaj tam svoj dar pred oltárom, a iď najprv smieriť sa so svojím bratom, a potom prijdeš a prednesieš svoj dar.
[1] Ktorí na vnútornú mravnosť nič nedali.
[2] Tým, ktorí žili za Starého Zákona.
[3] U Židov bol v každom meste súd, pozostávajúci z kňazov a pohlavárov, ktorý súdil v menších záležitostiach. No od tohto súdu dalo sa odvolať na vysokú radu (synedrium), ktorá pozostávala zo 72 údov a zasedala v Jeruzaleme; jej predsedom bol veľkňaz a súdila nad životom a smrťou. Porov. 2. Mojž. 20.
[4] Nespravedlivý, prehnaný hnev a najmä zášt je už sama v sebe ťažkým hriechom.
[5] Ledakto = darebák.
[6] Vyššieho súdu.
[7] U Židov blázon znamenal toľko, jako „od diabla posadlý“.
[8] V gréckej a latinskej osnove miesto pekla stojí: Gehenna, teda: gehennského ohňa. Gehenna bola dolina neďaleko Jeruzalema. Do nej vyvážali všetku špinu a nezdobu z mesta, ba i mŕtvoly odpravených zločincov, a tam ich pálili. Práve v tejto doline horel ustavične oheň, teda bol neuhasiteľňý, a poneváč vždy horel a pálil nezdobu, ostal obrazom pekelného ohňa, v ktorom tiež horia oškliví zločinci, a to naveky.