Drahí bratia! Všetci buďte jednomyseľní v reči, súcitní, milujte všetkých bratov! Buďte milosrdní a pokorní! Neodplácajte sa zlým za zlé a zlorečením za zlorečenie, naopak, žehnajte im, lebo ste povolaní, aby ste boli dedičmi požehnania! Kto po živote veľmi túži a rád by videl šťastné dni, nech od zlého si jazyk chráni a ústa od ľstivých rečí. Nech vystríha sa zlého a koná iba dobré, nech vyhľadáva pokoj a sleduje ho stále. Pán hľadí na spravodlivých, ich prosby počúva jeho sluch, a Pánova tvár proti tým je, ktorí nedobre len robia. Kto vám ublíži, keď budete horliví v dobrom? Ak trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení! Nebojte sa a neľakajte sa ich hrozieb, ale Pána Krista si sväto zachovávajte v srdciach!
Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania. „Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržiava svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Nech sa vyhýba zlu a robí dobre, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch; ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo.“[1] Pohnútky kresťanského života, Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?! Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení.[2] Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.[3]
[1] Porov. Ž 34, 13–17.
[2] Porov. Iz 8, 12; Mt 5, 10.
[3] Iz 8, 13.
A naposledy buďte všetci jednomyseľní, sútrpní, milujúci bratov, milosrdní, skromní[1], ponížení; neodplácajte sa zlým za zlé, alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, dobrorečte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. Lebo kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržuje svoj jazyk od zlého a jeho rty nech nemluvia lož; nech sa odchýli od zlého a nech robí dobré, nech hľadá pokoj a nech sa sháňa za ním, lebo Pán hľadí na spravedlivých a počúva ich modlitbu, ale pozoruje tých, ktorí činia zlé. Nuž kto vám uškodí, keď budete horliť za dobré? Ale keby ste i trpeli pre spravedlivosť, ste blahoslavení; nebojte sa ich strašenia, ani sa nestrachujte, ale Krista Pána zasväcujte[2] vo svojich srdciach, hotoví súc vždycky zadosť učiniť[3] každému, kto žiada od vás počet z tej nádeje[4], ktorú vy máte;
[1] V gréčtine chybí: skromní.
[2] Ako nedeľu zasväcujeme, tak že ju slávime, ctíme, tak i Krista zasvätíme, keď ho nábožne ctíme.
[3] Grécky: na obranu pred každým.
[4] Tu nádej označuje celé kresťanstvo.