Odpusť naše hriechy, Pane, nech nevravia pohania: Kde je ich Boh? Pomôž nám, Bože nášho spasenia, a vysloboď nás pre mena svojho česť, Pane. Bože, ktorý sedíš na tróne a súdiš spravodlivo, buď útočišťom ubiedeným v ich trápení.
Pre svoje meno odpusť nám hriechy. Prečo majú pohania hovoriť: „Kdeže je ten ich Boh?“ Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; Lebo ty si sa ujal môjho súdu a zasadol si na trón ako spravodlivý sudca. Pán bude utláčanému útočišťom, príhodným útočišťom v časoch súženia.
Pomôž nám, Bože našej spásy: pre slávu tvojho mena[1] vysloboď nás, Pane: a odpusť hriechy naše pre meno svoje. Aby snáď neriekali medzi národami: Kde je Boh ich? A nech sa stane známou na pohanoch, pred očima našimi.[2] Pomsta nad krvou tvojich služobníkov, ktorú vylievali... Lebo si previedol môj súd a pravotu moju: zasadol si na trón,[3] ktorý súdiš spravodlive. A tak je Pán útočišťom chudobnému[4]: spomocníkom v potrebách, v súžení.
[1] Tvoja sláva to požaduje. Keby si nespomohol, hovorili by, že nemôžeš.
[2] Aby sme ešte my boli svedkami ešte za nášho života. (Théodor.)
[3] O Kristovi: Aby si rozriešil pru, ktorá bola medzi pokolením ľudským a diablom. Tento tvrdil, že právom drží ľudí v moci svojej a sužoval ich ukrutne, ale Kristus koniec spravil pre, keď za ľudí zadosťučinil. Kríž je jeho trón.
[4] Utiskovanému.