Bratia! Žiadame vás a veľmi prosíme v Pánu Ježišovi, aby ste vždy lepšie a lepšie zachovávali to, čo ste od nás prijali, totiž ako máte Bohu milo žiť. A vy tak aj žijete! Viete, aké príkazy sme vám v mene Pána Ježiša dali: Boh chce vaše posvätenie! Preto sa chráňte smilstva! Nech si každý z vás opatruje nádobu (svojho tela) vo všetkej posvätnosti a poctivosti, a nie v smyselných žiadostiach ako pohania, ktorí nepoznajú Boha. Nech sa nikto pri svojich podujatiach nedopúšťa prechmatov a chamtivosti proti bratovi, pretože Pán sa za toto všetko pomsti, ako sme vám už predtým povedali a dosvedčili! Veď nie k nečistote, ale k svätosti nás Boh povolal v Kristu Ježišovi, Pánovi našom.

Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie: aby ste sa zdržiavali smilstva a aby každý z vás vedel mať svoju nádobu vo svätosti a v úcte,[1] nie v náruživej žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha, aby nik v tejto veci nevybočil z medzí a nepodvádzal svojho brata, lebo Pán sa za to všetko pomstí, ako sme vám už povedali a dosvedčili.[2] Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie.


[1] „Nádoba“, (gr. skéuos), je obrazný výraz; tu môže znamenať buď telo (porov. 2 Kor 4, 7), a vtedy by šlo o dokonalé ovládanie svojho tela, alebo ženu ako v 1 Pt 3, 7 a v rabínskej terminológii, a potom by to znamenalo, že každý má zaobchádzať s telom svojej manželky s úctou.
[2] Pavol tu pravdepodobne naráža na cudzoložstvo, ktoré je porušením práv blížneho.

Ostatne teda[1], bratia! prosíme vás a napomíname pre Pána Ježiša, aby ste poľa nášho naučenia, jako sa vám treba chovať a Bohu zahlbovať, tak sa i chovali a boli vždy dokonalejší. Však viete, jaké príkazy[2]  som vám dal od Pána Ježiša. To je totižto vôľa Božia, aby ste sa posväcovali, aby ste sa zdržovali od smilstva[3], aby každý z vás vedel mať nádobu[4] svoju v posvätnej poctivosti, a nie v bujnej náruživosti, jako i pohani[5], ktorí Boha neznajú; aby nikto nepredbehoval[6] a nepodvádzal svojho brata v obchode; lebo Pán je pomstiteľom za to za všetko, jako sme vám predpovedali a dosvedčili. Veď Boh nepovolal nás k nečistote, ale k posväteniu.


[1] Ostatne teda vzťahuje sa na posledné dva verše predošlej hlavy. Keď Pavel napomína v Kristu, to je napomenutie samého Pána, lebo pochádza od jeho námestníka. Chovajte sa dľa Evanjelia, aby ste v takýchto mravoch mohutneli.
[2] Od Pána Ježiša. Apoštol v mene a mocou Spasiteľa dáva príkazy. Grécky: naučenia.
[3] Nie vonkajšími darmi a obradmi získame si zaľúbenie Božie, ale Boh žiada, aby sme sa zdržovali každého hriechu nečistoty.
[4] Pod nádobou sa tu má, dľa zvláštneho spôsobu židovskej reči, rozumieť žena. Apoštol napomína teda, aby radšej do stavu manželského vstupovali a v čistote a poctivosti s manželkou nažívali, nežli aby sa mali oddať nečistote.
[5] O pohanoch, ktorí Boha neznajú, je to pochopiteľné, keď sa žiadostiam až po náruživosť oddávajú.
[6] Drahá požiadavka vôle Božej je: vyhýbať všetkému urazeniu spravedlivosti. Nemravnosť a lakomstvo boli hlavné chyby pohanstva.