Za onoho času Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. Postil sa štyridsať dni a štyridsať noci a potom pocítil hlad. Vtedy pristúpil k nemu pokušiteľ a povedal mu: Ak si Syn Boží, povedz, aby sa z týchto kameňov stály chleby. Ale on mu odpovedal: Napísané je: Nielen samým chlebom sa živí človek, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Potom ho vzal diabol do svätého mesta, postavil ho na hradbu chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, shoď sa, lebo napísané je: Svojim anjelom prikázal o tebe, aby na ruky vzali teba, žeby si neurazil svoju nohu o kameň. Ale Ježiš povedal: No napísané je i tak: Nepokúšaj svojho Pána Boha! A zasa ho vzal diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a všetku ich slávu a povedal: Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. Vtedy mu povedal Ježiš: Odstúp odo mňa, satan! Lebo napísané je: Pánu Bohu svojmu sa klaňaj a jemu jedine božskú poctu vzdávaj! Vtedy ho opustil diabol, a hľa, pristúpili anjeli, aby mu posluhovali.

Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.[1] A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.«“[2] Potom ho diabol vzal do svätého mesta[3], postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.«“[4] Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“[5] A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“[6] Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.[7]


[1] „Duch“, t. j. ten, ktorý zostúpil na neho po krste. Je to Duch Svätý. – Pustatina, kde sa Ježiš postil, je – podľa tradície – Kvarantánia, severozápadne od Jericha. Divoké skaliská boli útočišťom divej zveri (Mk 1, 13). – Ježiš dovolil toto pokúšanie na naše poučenie.
[2] Dt 8, 3.
[3] „Sväté mesto“ – Jeruzalem.
[4] Ž 91, 11–12.
[5] Dt 6, 16.
[6] Dt 6, 13.
[7] Mk 1, 12–13; Lk 4, 1–13.

Vtedy Ježiš vedený bol Duchom[1] na púšť, aby bol pokúšaný od diabla. A keď sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, potom vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a riekol mu: Keď si Syn Boží, povedz[2], aby sa tieto kamene staly chlebmi. Ktorý odpovedaj a riekol: Písané je: Nielen na samom chlebe žije človek, lež na každom slove, ktoré pochádza z úst Božích.[3] Vtedy pojal ho diabol do svätého mesta[4] a postavil ho na vrchol[5] chrámu, a riekol mu: Keď si Syn Boží, hoď sa dolu; veď písané je: anjelom svojim prikázal o tebe a na rukách ťa ponesú[6], aby si snáď neurazil svojej nohy o kameň. Hovoril mu Ježiš: Písané je zase: Nebudeš pokúšať Pána Boha svojho. Opäť pojal ho diabol na veľmi vysokú horu a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu, a povedal mu: Toto všetko ti dám[7], jestliže padneš a budeš sa mi klaňať. Vtedy riekol mu Ježiš: Iď, satane! Lebo písané je: Pánu Bohu svojmu budeš sa klaňať a jemu jedine poctu božskú vzdávať. Vtedy opustil ho diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu.


[1] Duchom svätým.
[2] T. j. káž. Diabol v. Spasiteľovi chce vzbudiť chuť za zemským pôžitkom.
[3] V živote ľudskom neúčinkujú výlučne len prirodzené zákony, lež i nadprirodzené, teda slovo Božie, a toto slovo často mimoprirodzeným, ba i nadprirodzeným spôsobom udržuje život ľudský, jako u Židov na púšti, na ceste z Egypta.
[4] Do Jeruzalema.
[5] Vlastne: cimburie.
[6] Gr.: na ruky ťa vezmú, chytia. Pokúša p. Ježiša k pýche a ctibažnosti, že ho ľudia budú oslavovať, keď to uvidia.
[7] Koľká lož; diabol nemá ničoho v moci, nemôže nám ničoho dať, ale predsa klame a sľubuje.