Čítanie z listu sv. Pavla apoštola Korinťanom. - Bratia! Čo by som hovoril jazykmi ľudskými a anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacou mosadzou a zuniacim zvoncom. A čo by som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a mal všemožné vedomosti a čo by som mal vieru takú silnú, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A čo by som rozdal všetko svoje imanie, ba čo by som svoje telo vydal do múk ohňa, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrá, nezávidí. Láska sa márnivo nevypína, ani nenadúva. Nie je dotieravá, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nesmýšla zle. Neraduje sa z nepravosti, ale raduje sa s pravdou. Všetko vie zniesť, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane, ale proroctvá sa pominú, jazyky zaniknú, poznanie sa pominie. Lebo len zčiastky poznávame, len zčiastky prorokujeme, ale keď príde, čo je dokonalé, pominie sa, čo je len zčiastky. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, smýšlal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Aj my teraz vidíme (Boha) len ako by v zrkadle, ako by v nejasnej hádanke, ale potom z tváre do tváre. Teraz (ho) poznávam len zčiastky, ale potom (ho) poznám jasne, ako jasne on poznal mňa. Teraz ešte ostáva aj viera aj nádej aj láska, všetky tri, lež najväčšia z nich je láska!
Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými[1], a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.[2] Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.[3]
[1] Ide o alúziu na dar glosolálie; "jazykmi... anjelskými" je zámerná hyperbola.
[2] Pozemský život v porovnaní s večnou spásou je ako detský vek vo vzťahu k dospelému.
[3] Táto kapitola je azda najvýznamnejšia z Pavlových listov. Je to priam lyrický chválospev na lásku k blížnemu, ktorej žriedlom je Boh – Láska.
[1] Ide o alúziu na dar glosolálie; "jazykmi... anjelskými" je zámerná hyperbola.
[2] Pozemský život v porovnaní s večnou spásou je ako detský vek vo vzťahu k dospelému.
[3] Táto kapitola je azda najvýznamnejšia z Pavlových listov. Je to priam lyrický chválospev na lásku k blížnemu, ktorej žriedlom je Boh – Láska.
Čo by som mluvil jazykmi ľudskými i anjelskými, a nemal by som lásky, bol by som ako zvučná meď a jako cvendžiaci cymbal. A čo by som mal proroctvo a znal všetky tajomstvá a všetku vedomosť, a čo by som mal všemožnú vieru, tak že by som hory prenášal, a nemal by som lásky, nič nie som. A čo by som rozdal chudobným na pokrm všetok svoj majetok, a čo by som vydal svoje telo tak, aby som zhorel, a nemal by som lásky, nič mi neosoží [1]. Láska je trpezlivá, je dobrotivá, láska nezávidí, nekoná ľahkovážne, nenadúva sa, nie je ctibažná, nehľadá svoje vlastné, nerozdrážďuje sa, nemyslí zle, neraduje sa neprávosti, ale teší sa pravde; všetko znáša, všetkému verí, všetko dúfa, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestáva, keď i proroctvá prestanú, alebo jazyky pominú, alebo veda vyhynie [2]. Lebo (len) zčiastky poznávame a zčiastky prorokujeme. Ale keď prijde to, čo je dokonalé, prestane to, čo je čiastočné. Keď som bol dieťa, mluvil som ako dieťa, cítil som ako dieťa, myslel som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, opustil som, čo bolo detinské. Teraz vidíme (Boha) cez zrkadlo v hádanke, ale vtedy z tvári do tvári. Teraz poznávam čiastočne, ale vtedy poznám tak, ako som i poznaný. A teraz zostáva viera, nádej, láska, to troje; ale najväčšia z nich je láska.
[1] Bez lásky k Bohu a k bližnému ani dobré skutky nič nestoja.
[2] Zázračné dary Ducha sv., jako mimoriadné, nie sú Cirkvi nevyhnutne potrebné a preto môžu vystať.
[1] Bez lásky k Bohu a k bližnému ani dobré skutky nič nestoja.
[2] Zázračné dary Ducha sv., jako mimoriadné, nie sú Cirkvi nevyhnutne potrebné a preto môžu vystať.