| ||||||
| Tak verným sluhom Ježiša Krista a svätým mužom musel byť Timotheus, to dosvedčuje sv. Pavel. On ho nazýva synom svojím, svojím verným a milým synom, svojím súdruhom v práci, s ktorýmžto spojený a sjednotený je čo najvrúcnejšie. Timotheus narodil sa v meste Listre alebo Silistrii v Likaonii. Otec jeho bol pohan, matka menom Eunike bola židovka. Eunike vychovávala syna svojho v bázni Božej, dala mu do ruky písma sväté Starého Zákona a učila ho žiť dľa horlivosti Dávida a múdrosti kráľa Šalamúna. Keď Pavel apoštol na svojej prvej ceste aj so sv. Barnabášom do Listry prišiel a na verejnom mieste človeka od narodenia krivého na rovné nohy postavil .a meno Ježiša zvestoval, ktorému daná je všetka moc na nebi i na zemi, tu sa divili pohania a mysleli, že nesmrteľní bohovia zostúpili na zem, i strojili sa im obetovať býka, vencami ozdobeného. Zo Židov však mnohí popudili pohanov proti apoštolom, mnohí ale dali sa pokrstiť. Medzi tými, ktorí tu prijali krst svätý, bola zaiste aj Eunike so synom svojím Timotheom. Timotheus ako kresťan znamenite prospieval v poznaní Pána Ježiša a v nábožnom živote tak, že si vydobyl vysokej vážnosti u všetkých veriacich, ktorí ho znali. Na najlepšie vysvedčenie jejich o jeho viere a mravnopočestnosti, zvolil ho sv. Pavel na druhej ceste svojej do Listry roku 51. alebo 52. za pomocníka svojho. Vo všetkej pokore a plný poslušnosti opustil Timotheus otca a matku a nasledoval sv. Pavla. Sv. Pavel ho vysvätil za kňaza a vzal ho so sebou na cesty apoštolské, posielal ho tiež na rozličné miesta, dielom, aby obrátených kresťanov vo viere potvrdzoval, dielom aby almužny pre chudobných sbieral. Timotheus sa podrobil všetkým týmto prácam s najochotnejšou horlivosťou. Na zvláštné vnuknutie Ducha svätého vysvätil ho sv. apoštol za biskupa a odovzdal mu k riadeniu obec Efezskú. Aby ho potešil a posilnil, napísal mu sv. Pavel dva veľmi krásné listy, ktoré posaváď máme. Z jedného týchto listov vysvitá, že sv. Timotheus viedol život veľmi prísny, bo pri všetkých svojich namáhavých prácach nepil iného, než vody. Pretože tým trpelo jeho zdravie, radil mu sv. apoštol, aby si doprial trochu vína. Po niekoľkokrát spatrujeme ešte Timothea u sv. Pavla, tak v mestách Troas a Korinte a napokon v Ríme. Sv. Pavel uväznený súc v Ríme, zatúžil videť milovaného učeníka svojho; tu Timotheus vydal sa na cestu k nemu a mučeníckou smrťou svojho milovaného otca k horlivosti ešte viacej povzbudený, vrátil sa opäť do Efezu, aby tam obnovenou chuťou na vinici Pána pracoval a konečne, ako majster jeho, pre Krista umrel. Roku 97 držali pohania Efezskí slávnosť bohyne Diany s najstreštenejšou vzteklosťou a ohavnosťou. Sv. Timotheus povstal proti tomu a odvážil sa ľudu pred oči postaviť nesmyselnú poveru, za čo ho vzteklí pohania kameňovali a kyjmi na smrti ubili. Kresťania ale pochovali telo jeho na pahrbku, ktorý za mestom Efezom sa nachádza. Poučenie. Sv. Pavel píše v 1. liste svojom k sv. Timotheovi nasledovne: «Nepi viac samej vody, lež pij trochu vína pre žalúdok a tvoju častejšiu chorobu.» Sv. Timotheus teda, znajúc dobre učenie Spasiteľovo, telo svoje tak prísne na úzde držal, že si ani vína nedoprial a len čistú vodu píjal. Čo však povedať o tých, čo sa oddávajú nemiernemu pitiu vína a iných nápojov opojných ? Sv. Pavel nehovorí: «pij vína koľko chceš, lež: pij len trochu vína», na dôkaz toho, že opilcom nie je len ten, kto býva napitý ako snop, lež aj ten, čo peniaze márni, a častým pitím zdravie, chuť a súcosť ku práci si kazí. Avšak bohužiaľ, jak mnoho opilcov je za našich vzdelaných časov! Keď príjde hodina, v ktorú sa do krčmy chodieva, ako keby bolo pár volov zapriahnutých do srdca opilcovho a ťahalo ho do krčmy. Miera je hneď primalá a preto sa musí dolievať, až mu celá krv páleným jedom presiakne, nos napuchne, tvár sa zduje a ruky trasú sa, a chlap je nespôsobný ku každej práci, kým hneď za rána žalúdok páleným nenaplní. Aký však z toho úžitok ? 1. Zdravie sa podrýva, hlavybôľ, vodnateľka, záduch, suchoty sú odplatou opilca a číhajú naň z každého kúta, ako na svoju korisť. 2. Majetok ide na mizinu, dlhy rastú, výrobok prestáva, opilec padne na obťažnosť obci, a dietky? rozostrkajú sa medzi cudzích ľudí. 3. Pokoj vysťahuje sa z domu opilca; žena narieka, bedáka alebo klaje a považuje teba, opilče! za svojho satanáša, ktorý jej otravuje život; dietky neznajú človeka, ktorým by viacej pohŕdať, ktorého by viacej v ošklivosti mať mohly, než teba, otca svojho; snáď i sama matka ich k tomu pridŕža, aby ťa v ošklivosti maly. 4. Pozbavuješ sa úcty a dobrého mena, lebo sa znižuješ pod zviera. Nerozumné zviera sa nikdy neopije, a rozumný, na obraz božský stvorený človek volí byť radšej hovädom než človekom! 5. Keď sa ti, opilče, víno alebo pálenka z hlavy vykúri, vtedy ti je horšie, než tomu najbiednejšiemu človekovi. 6. Naposledy pováž: «že žiaden opilec nebude vládnuť kráľovstvom Božím.» Modlitba. O Bože dobrotivý! ktorý si nám čerstvú vodu k nápoju a víno k obveseleniu mysli a k lieku stvoril; popraj mi tej milosti, aby som oboje dľa svätej vôle Tvojej užíval, a všetkého opilstva sa vystríhal, skrze Pána našeho Ježiša Krista. Amen. |