Sv. Lucia, panna a mučenica
(13. 12.)
In: Truchlý, A.: Legenda čili čítanie o svätých a vyvolených božích. Sväzok 2. Trnava: Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), 1907.


Meno sv. Lucie pripomína sa od najstarších časov každodenne v kánone (v modlitbách pravidelných, ktoré trvajú od «Svätý» až na konec) sv. omše a je vo sv. cirkvi veľmi slávné. A zasluhuje to svätá pre skvelé cnosti svoje a pre smrť mučenícku, ktorou zvelebené bolo meno Božie medzi pohanmi.

Sv. Lucia narodila sa koncom tretieho storočia po Kristu Pánu v staroslávnom meste Syrakusách na ostrove Sicilii. Rodičia jej boli zemania a bohatí kresťania. Vychovávaná bola od malička v kresťanstve výborne. Nábožná matka Eutychia starala sa veľmi o to; ona vodievala dcérušku ku hrobom sv. mučeníkov, aby ich príkladom bola povzbudená ku horlivosti vo sv. viere. Predčítávala jej životopisy sv. mučeníkov, zvlášte sv. Agáty, ktorá pred rokami umučená bola v meste sicílskom Katanii. A keď pri tom čítaní zalialy sa slzami očká útlej Lucie, rozprávala jej matička, jakú veľkú slávu získali oni na nebi. A sv. Lucia, takto vychovávaná, milovala Pána Boha od najútlejšej mladosti, žila nábožne, obetovala Mu nevinné dieťacie srdce svoje a tajne složila sľub, že ostane pannou cez celý svoj život a s čistým srdcom panenským venuje sa výlučnej službe Spasiteľovej. Za vzor svojho života vyvolila si sv. mučenicu Agátu. Tak vzrástla v cnostnú prekvetajúcu pannu.

Po smrti otcovej chcela starostlivá matka Eutychia vydať vznešenú Luciu za mladého, poriadneho šľachtica (zemäna), ktorý posiaľ bol pohanom; lebo si myslela, že stane sa pri boku zbožnej dcéry kresťanom. Keď dozvedela sa Lucia o úmysle matkinom, naľakala sa a dala sa do skrúšenej modlitby, aby prekazila toto nemilé spojenie. A milostivý Boh ochraňoval jej nevinnosť. Matka Eutychia upadla dopustením Božím do ťažkej nemoce a lekári nemohli jej spomôcť. Lucia neunavene obsluhovala ju a opatrovala. Nemoc trvala za štyri roky. Zbožná dcéra veľmi trápila sa nad nemocou milovanej matky. Toho času dialy sa na hrobe sv. Agáty, mučenice, divotvorné uzdravenia. A Lucia nahovorila nemocnú matku, aby sa dala zaniesť do Katanie ku hrobu sv. mučenice Agáty a tam prosila Boha o milostivé uzdravenie. Matka privolila. I prišli do chrámu, v ktorom nachádzal sa hrob milostnice Božej. Pri službách Božích čítané bolo práve sv. Evanjelium o uzdravení ženy, ktorá nemocná bola na krvotok, ktorý sužoval jej matku už za štyri roky. Touto udalosťou evanjelickou posilnená bola viera zbožnej dcéry Lucie vo veľkej miere. Ona modlila sa horlivé a nariekala neprestajne u hrobu sv. Agáty, aby vyprosila pomoc matke svojej. Bôľom premožená upadla do tichého spánku. I zjavila sa jej mučenica panenská, ktorú sprevádzali anjeli, i riekla jej: Lucia, sestra moja, čo že žiadaš odo mňa? Veď sama môžeš učiniť to svojej matke. Hľa, viera tvoja a dôvera spomohly matke tvojej; ona je zdravá. A tiež máš vedieť, že panenstvom svojím pripravila si Bohu milé prebývanie v srdci svojom a že Ježiš Kristus skrze teba preslávi Syrakusy, ako oslávil skrze mňa Kataniu.» Lucia prebudila sa po tomto zjavení a naradovaná matka Eutychia oznámila jej, že sa cíti byť uzdravenou. Obe ďakovaly milostivému Bohu.

V tomto radostnom okamihu zjavila Lucia matke svojej, že už dávno posvätila panenstvo svoje Pánu Ježišovi a že chce v ňom zotrvať až do smrti a nikdy sa nevydá. Áno, riekla i to matičke svojej, že sv. Agata posilňovala ju vo zjavení ku vernému zachovávaniu toho spasiteľného sľubu. I riekla matke: «Nehovor mi, prosím ťa, nikdy viacej o ženíchovi pozemskom: ženíchom mojím je Pán Ježiš Kristus. A pre Neho i pre blahobyt Jeho veriacich vydaj mi veno, ktoré prichystala si mi na vydaj. Matka odpovedala: «Dedičstvo tvoje dobre je opatrené po smrti otca tvojho. Ale dočkaj, kým neumrem, potom nalož s ním podľa vôle svojej.» Lucia dala sa do prosenia: «Počuj ma, prosím ťa, matička moja! Nemôže byť milé Bohu, keď sa Mu obetuje to, čo nemožno viac užívať. Obeta, ktorá náleží Bohu, má sa diať zo slobodnej vôle a so zaprením seba.» Tieto srdečné a odôvodnené slová dcérine premohly nechuť matkinu. Z povďačnosti za obdržanú s hora milosť uzdravenia z ťažkej choroby, odhodlala sa, kým je ešte zdravá á živá, vyplniť vôľu svätej dcéry svojej. A keď navrátily sa do mesta rodného Syrakús, rozdávaly plnými rukami všetok majetok svoj medzi chudobných. A sebe ponechaly iba toľko z celého veľkého majetku, čo by potrebovaly na skromnú výživu.

Mladý urodený pohan, ktorý túžil po sväzku manželskom s cnostnou a prekrásnou bohatou pannou kresťanskou Luciou, počul, že Eutychia s dcérou svojou na verejnej dražbe predávajú drahé klenoty a iný majetok. Divil sa tomu a pátral po príčine. I pýtal sa slúžky Eutychinej, čo to má znamenať. Verná slúžka, ktorá bola horlivou kresťankou, nechcela mu povedať, že nebude nič z jeho svatby, ale riekla opatrne: «Panie moje poznaly statky veľkej ceny, a túžia po nich, a preto predávajú nepotrebné veci, aby mohly dosiahnuť tie drahocenné statky.» Toto bola svätá pravda; lebo jak vznešená panna Lucia, tak zbožná matka jej Eutychia chcely almužnami vydobyť si najdrahocennejší majetok, dedičstvo kráľovstva nebeského. Pohanský mladík uspokojil sa tými slovami vernej slúžky a myslel podľa svojho spôsobu pohanského, že chystá sa mu veľký statok čo veno Luciiné.

A sám doposielal im kupcov, ktorí mali odkupovať ich drahocennosti. Ale tento blud u mladého pohana netrval dlho. Keď badal, že všetky peniaze, ktoré sa utŕžily za odpredané veci, domnelá matka vynakladá ku podpore nemocných, chudobných a zbožných pútnikov, a keď dopočul, že nie len majetok, ale i ruka vznešenej kresťanskej panny ztratená je pre neho: začal zúriť a láska jeho smyselná obrátila sa v hroznú nenávisť. A domnele urazená jeho hrdosť i sklamaná lakota popúdily jeho pohanské srdce ku krvavej pomste. — Mladík pohanský bežal v zlosti svojej ku vladárovi Paschasiovi, a obžaloval u zúrivého pohana štedrú dobrodejku chudobných, Luciu, že nezachovala mu vernosť, premárnila ľahkomyseľne veľký majetok, ktorý mala oddať mu jakožto svoje veno, a že je horlivou kresťankou. Toho času prenasledoval krvavé cisár Dioklecián a spolupracovníci jeho Maximian Herkulius a Galerius úbohých bezmocných kresťanov, i vydal bol prísny rozkaz, aby zavraždený bol každý verný vyznavač Kristov.

Paschasius dal uväzniť kresťanskú pannu, a keď bola predvedená pred jeho stolicu súdnu, žiadal od nej, aby odriekla sa kresťanstva a hneď obetovala modlám. Sv. Lucia odpovedala: «Neznám iného Boha okrem všemohúceho Stvoriteľa neba i zeme. On žiada, aby sme prinášali mu obetu čistú a nepoškvrnenú. A náboženstvo moje je také čisté a nepoškvrnené, aké žiada Boh a Otec nebeský: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a nepoškvrnene zachovať seba od tohoto sveta. To som robila za tri roky a tým obetovala som sa i živému Bohu. Celý majetok svoj rozdelila som chudobným. A keď nemám už nič, čo by som obetovala, tak podávam sama seba Bohu ako živú obetu.» Vladár riekol prísne: «To môžeš hovoriť rovným sebe: ja pridŕžam sa rozkazov cisárskych. Kresťanská panna smele hovorila: «Ako vladár pridŕžaj sa rozkazov cisárskych; ja ako kresťanka konám podľa zákonov Božích. Ty bojíš sa cisárov, ja bojím sa Boha. Ty vyhľadávaš priazeň cisársku, ja milosť a priazeň Božiu. Konaj povinnosť svoju podľa vôle svojej; ja robím to, čo je mne ku spaseniu. Pohan nadhodil: «Ty si premárnila majetok s ledajakými ľuďmi, ktorí ťa sviedli k nešľachetnému životu. Sv. Lucia shrozila sa nad necudnosťou pohanovou a riekla slávnostne: «Majetok svoj uložila som iste a bezpečne. S nešľachetnými ľuďmi neobcovala som nikdy. Medzi nich patria modlári, nemravníci, ktorí domáhajú sa svádzať veriacich, aby stali sa nevernými Pánu Ježišovi, aby opustili pravého Boha a Stvoriteľa, i klaňali sa modlám kamenným a dreveným, a zničili si večne telo i dušu.» Vladár okríkol sv. Luciu: «Tvoje smelé slová zamlknu, keď počne mučenie!» Sv. Lucia odpovedala na hrozbu tyranovu: «Slovo Božie nemôže byť umlčané! A ja som slúžkou Božou. Boh povedal, že Duch svätý hovoriť bude skrze sluhov Svojich pred stolicami súdnymi; lebo on prebýva v čistých dušiach.» Zlostný pohan pýtal sa posmešne: «Teda ty máš Ducha Božieho v sebe?» Sv. panna odpovedala vážne: «Áno; apoštol uisťuje, že všetci, ktorí žijú nábožne a čisté, sú chrámom Božím a že Duch svätý prebýva v nich.» Pohan zahrozil posmešne: «Hneď urobím, že tento Duch svätý ťa opustí. Dám ťa odviesť na miesto verejnej hanby!» Sv. Lucia neohrožene riekla necudníkovi: «Keď neprivolím k nešľachetnosti, neutrpí nevinnosť moja škodu, nebudem zneuctená. Ani niet moci a násilia, ktoré priviedly by mňa k hriechu.»

Nahnevaný pohan Paschasius rozkázal vojakom, aby sv. Luciu odviedli do zlopovestného domu verejnej necudnosti a hanby aby tam hanobným násilenstvom bola panenskej nevinnosti pozbavená a usmrtená. A hľa, keď vojaci chceli ju odviesť z miestnosti súdnej, stála pevno, nepohnute, pripútaná k miestu silou Božou. Úslužní vojaci namáhali sa všemožne, aby pohli ju s miesta. Všetko márne. Priviazali ju o žrebca, ale ani ten nemohol sv. pannu pohnúť s miesta, na ktorom stála ako prikovaná. Rozbesnený vladár kričal v zúfalstve svojom. I myslel zaslepený neznaboh, že sv. Lucia čarami nedá sa pohnúť s miesta. Dal zavolať čarodejníkov pohanských, aby rozviazali sväzky jej čarov. Márne čarili a namáhali sa žretci pohanskí, i škrípali v besnote a v hanbe zubami.

Sv. Lucia pokojne dívala sa na nevládnosť sluhov modlárskych, i riekla: «Nie, to nie sú žiadne čary: to je skutok Ducha svätého! Vladáru, rozkáž, aby tisíce rúk popadly mňa, použi každé násilie, nič nevykonáš proti mne. Hľa, teraz môžeš rukama hmatať, že Duch svätý prebýva vo mne. Odlož neveru svoju, polepši sa a ver v pravého Boha!»

Paschasius triasol sa hnevom a hanbou, že nemohol zlosť svoju vyliať na slabú prečistú pannu. Obával sa, že ľud pohanský bude vysmievať jeho slabosť a nevládnosť, i rozkázal katom doniesť sirku, smolu a suché drevo a tie veci zápalisté poliať olejom a rozložiť i podpáliť okolo sv. panny. Sv. Lucia zaradovala sa a ďakovala Bohu, že posiela jej korunu mučenícku. Katovia uposlúchli tyrana a zapálili hranicu okolo sv. Lucie. Plameň vyšľahol vysoko zo zápalných látok, ale utvoril iba oblúk okolo sv. panny, i nedotkol sa jej. Ona stála zahalená plameňom ako nejakým závojom svatobným, stála neporušená a zvelebovala žalmami veľkú zázračnú milosť Božiu. Pohania začali vykrikovať ako jednými ústami: «Veľký je Boh kresťanov!»

Zaslepený pohan zreval v besnote svojej tmavým hlasom: «Zakoľte ju!» Úslužný kat priskočil ku sv. Lucii a prebodol jej hrdlo mečom. Paschasius vzdialil sa celkom prestrašený vidomým zázrakom, ktorý spôsobil živý Boh. Sv. Lucia žila ešte za čas. Zbožný a neohrožený kňaz kresťanský podal jej Telo Božie, keď podplatil vojakov pohanských a odniesol ju na bezpečné miesto. Keď zápasila so smrťou, tešila prítomných kresťanov, že pohani nezadlho prestanú krvavé prenasledovať kresťanov, lebo že Boh v nekonečnom milosrdenstve Svojom smiluje sa nad vernými ctiteľmi Svojimi; i napomínala ich, aby žili cnostné, aby strážili nad nevinnosťou srdca svojho, aby dôverovali v Boha a v svätú Jeho prozreteľnosť. I modlila sa skrúšene za stálosť kresťanov v pravej viere a za obrátenie zaslepených pohanov. A keď sa modlila, zjavil sa jej anjel Boží s ratolesťou palmovou a s laliou v ruke a odniesol čistú jej dušu do vlasti nebeskej, i odovzdal ju do rúk Pána Ježiša. To stalo sa dňa 13. decembra r. 304.

Nábožní kresťania pochovali s veľkou úctou telo sv. mučenice Lucie v meste Syrakúsach. Časom vystavený bol na mieste jej umučenia nádherný chrám. Na prímluvu jej dialy sa mnohé divy a zázraky. Tak oslávil milostivý Boh prečistú pannu a horlivú vyznavačku i mučenicu Svoju.

Tyranský a zaslepený pohan, mocný vladár rímsky, Paschasius, ktorý vzdoroval pravému Bohu a narušiť chcel srdce nevinnej panny, chrámu to Ducha svätého, zakúsil skoro prísny súd a kliatbu Božiu. Obyvatelia mesta Syrakús a ostrova Sicilie pochytili ho a zavliekli do Ríma. Tam žalovali sa trpko na nespravodlivé utláčanie, ktorého dopúšťal sa oproti poddaným občanom, na tvrdosť jeho srdca a lakomosť, na krvavé násilenstvá. Cisár odsúdil krvavého násilníka najprv do ťažkého žalára, potom k ohavnej smrti.

Sv. Lucia vzývaná býva ako patrónka počas požiaru i proti nemu, i v nemociach očných.

Poučenie:

Sv. Lucia poznala úkol svoj na zemi: ona milovala Boha nado všetko, slúžila mu horlivé a opovrhovala márnosťou svetskou. Kresťane, poznaj i ty určenie svoje na púti tohto časného života a nasleduj sv. Luciu. Nespúšťaj sa Boha, nevyhľadávaj nedokonalé radosti medzi stvorenými vecmi. Máš vedieť, že vlasť tvoja trvácna je na druhom svete, pre ktorú máš vydobývať si v tomto živote zásluhy. Sv. Cyprián hovorí: «Pozdvihujme oči k nebu, aby svet neoklamal nás (sladkými) nástrahami!

Sv. Lucia naplnená bola najväčšou túžbou po kráľovstve nebeskom a s radosťou išla na miesto popravné, volila si najukrutnejšiu smrť mučenícku. Pre ňu bola smrť bránou do raja nebeského. Sv. Cyprián hovorí o tom takto: «Večný blahoslavený život bez bázne smrti, bez konca; plnosť, nekonečnosť radosti nebeskej! Tu panuje slávný sbor apoštolov; tu radujú sa svätí proroci; tu plesajú víťazstvom okorunovaní mučeníci; a tu slávia triumf udatné panny, ktoré v horúcom boji s telom a žiadosťami vydobyly si víťazstvo. Ó ako bývajú tu odmenení milosrdní, ktorí kŕmili a opatrovali chudobných; ako tí, ktorí konali skutky spravodlivosti, obcovali podľa zákonov Pánových, a majetkami časnými vykupovali si poklady nebeské! Oj, k ním sa ponáhľajme najmilejší bratia, za nimi vzdychajme, aby sme boli čím skorej vo večnej ich spoločnosti u Ježiša nášho!» Kresťane, opovrhuj týmto márnym svetom a čistým srdcom túž za sv. Luciou po večnej vlasti nebeskej!

Modlitba:

Ó Bože, ráč na prímluvu sv. Lucie popriať nám, aby sme poznali, jak drahý poklad je čistota srdca, i aby sme neupadli do osídiel, ktoré kladené bývajú tomuto pokladu, a obsiahli odmenu v nebi, ktorá sľúbená je čistým dušiam. O to prosíme Teba skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána a Spasiteľa nášho. Amen.