A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.^[1] Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.^[2]

^[1] Farizeji pokladali almužnu, modlitbu a pôst za hlavný prejav cnosti (spravodlivosti). Zostali však iba pri vonkajšku. Pán Ježiš zdokonaľuje tieto skutky tým, že im dáva vnútorný obsah. Treba ich konať s čistým úmyslom a z lásky k Bohu. Odsudzuje tu takú nábožnosť, ktorá sa vyžíva iba vo vonkajších prejavoch.
^[2] Lk 12, 33–34; 11, 34–35.

A keď sa postíte, nebuďte smutní^[1], jako pokrytci. Zohavujú totiž svoje tváre, aby sa videli ľudom vypostenými. Veru, povedám vám, že dostali svoju mzdu. Ale ty, keď sa postíš, pomasť^[2] si hlavu a umy si tvár, aby si sa nevidel ľudom vyposteným, lež tvojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti. Neshromažďujte si pokladov na zemi, kde hrdza a moľ kazí, a kde sa kmíni  odkopávajú a kradnú,^[3] Ale shromažďujte si poklady v nebi, kde ani hrdza ani moľ nekazí, a kde sa kmíni nepodkopávajú a nekradnú.^[4] Lebo kde je tvoj poklad, tam je i tvoje srdce.

^[1] Gr.: mrzutej tvári.
^[2] Pod horúcim podnebím Arabi si myslia, že olej chráni proti lúčom slnečným, a preto sa často mastievajú.
^[3] Všetky statky zemské: sláva, majetky, rozkoše skoro pominú, preto nezasluhujú, aby sme sa o netrhali.
^[4] Inakšie sú statky nebeské; tieto večne trvajú, zasluhujú teda, aby sme sa o ne namáhali.