| Prefácia je pieseň chvály a ďakovania, kde sa snažíme slovami vypovedať to, čo najsv. obeta vyjadruje svojou podstatou. Pripájame sa ňou k chvále Ježiša Krista o Otcovi a k chválospevu sborov anjelských. Prefáciu spieva sám kňaz, ale na konci sa pripoja aj veriaci a spoločne s anjelmi spievajú Trishagion (Sanctus - Trojsvätý). | |||
Kňaz zakončuje sekrétu: | |||
℣. Per omnia saecula saeculorum. | ℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. | ||
Pokračuje s roztvorenými rukami. | |||
| ℣. Sursum corda. ℟. Habemus ad Dominum. ℣. Gratias agamus Domino Deo nostro. ℟. Dignum et justum est. | ℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne. | ||
Præfatio de sancta Cruce | |||
| Vere dignum et iustum est, æquum et salutáre, nos tibi semper et ubíque grátias ágere: Dómine, sancte Pater, omnípotens ætérne Deus: Qui salútem humáni géneris in ligno Crucis constituísti: ut unde mors oriebátur, inde vita resúrgeret: in quo ligno vincébat, in ligno quoque vincerétur: per Christum Dóminum nostrum. Per quem majestátem tuam laudant Angeli, adórant Dominatiónes, tremunt Potestátes. Cæli cælorúmque Virtútes, ac beáta Séraphim, sócia exsultatióne concélebrant. Cum quibus et nostras voces, ut admítti júbeas deprecámur, súpplici confessióne dicéntes: | Naozaj je dôstojné a správne, príhodné a spasiteľné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane svätý, Otče všemohúci, večný Bože: Ktorý si spásu ľudského pokolenia uskutočnil na dreve kríža, aby odtiaľ, zkadiaľ vznikla smrť, povstal život, a aby ten, ktorý na dreve zvíťazil, bol aj premožený na dreve, skrze Krista, Pána nášho. Skrze neho chvália tvoju velebnosť Anjeli, klaňajú sa jej Panstvá, chvejú sa pred ňou Mocnárstva. Nebesia a nebeské Mocnosti i blahoslavení Serafovia ju oslavujú spoločným plesaním. Prosíme, ráč s nimi pripustiť aj naše hlasy, ktoré vrúcnym chválospevom volajú: | ||
Graduale Romanum | |||
 | |||
