S jasotom vystupuje Boh a Pán za hlaholu trúb. Do svätostánku prišiel so Sinaja Pán, do výše si vystúpil, priviedol si zajatcov.
Za jasotu vystupuje Boh, Pán vystupuje za hlaholu poľnice. Pán tiahne zo Sinaja do svätyne. Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov.

Vystúpil Boh[1] s jasaním: a Pán pri zvuku trúby. Voz Boží[2] rozmnožený na desaťtisíce, tisíce plesajúcich: Pán medzi nimi na Sinaji vo svätyni.[3] Vystúpil si na výsosť, viedol si zajatých; prijal si dary medzi ľuďmi.[4] Áno i od tých, ktorí neveria,[5] že tu prebýva Pán Boh.


[1] Boh na horu sionskú do svätostánku. Spasiteľ ako víťaz, vítaný anjelmi po premnožení smrti a diabla vstúpil na nebesá, a sedí na tróne po pravici Božej.
[2] Voz Boží, obraz víťaznej moci Božej nad nepriateľmi. Plesajúci sú anjeli, ktorých Boh dáva svojmu ľudu na ochranu. Boh, ktorý sa na Sinai ako zákonodarca zjavil, je vo svätyni ako na druhom Sinaji.
[3] Nakoľko pod Sionom sa rozumie Cirkev ktorej predobrazom bol tento vrch.
[4] Ľudí ako dary. Zajatých nepriateľov, ktorí teraz pri chráme vykonávajú nižšie služby, sám si (skrze nás) odviedol, ako dary poddanosti si prijal. Sv. Pavel uvádza tieto slová krásne o Kristu Pánu s malou premenou. (Efez. 4, 8) Víťazstvo ľudu izraelského nad národom kananejským bolo predobrazom víťazstva Kristovho nad mocnosťami pekelnými. Za časov sv. Pavla sa rozdávanie ovocia utrpenia Kristovho už začalo, Preto hovorí sv. Pavel: „dal“, kdežto v starom zákone stojí: „prijímal“.
[5] Aj tí musia ti slúžiť, i nevoľky prinášať ti dary.