A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle^[1] prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

^[1] Do zrkadla sa díva človek, aby poznal, čo má upraviť na svojom vonkajšku. Ak neurobí úpravy hneď pred zrkadlom, ale odíde, zabudne na to, čo mal upraviť, a zrkadlo mu je nanič. Takému človeku sa podobá ten, kto Božie slovo (zákon slobody, čiže evanjeliovú náuku s jej mravnými príkazmi) síce počúva, ale nezachováva. Lebo čím je zrkadlo pre telo, tým je Božie slovo pre dušu. Náboženské zásady musia preniknúť celú našu bytosť a ovplyvniť všetko naše konanie.

A buďte plniteľmi slova, a nielen poslucháčmi, klamajúcimi seba samých.^[1] Lebo kto je len poslucháčom, a nie i plniteľom slova, ten sa rovná mužovi, ktorý si pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle. Popozeral sa a odišiel, a hneď i zabudol, aký bol. Ale kto sa rozhliadne v dokonalom zákone svobody^[2] a zotrvá v ňom, nie jako zábudlivý poslucháč, ale skutočný plniteľ, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. Jestli sa komu zdá, že je nábožný a nedrží na uzde svoj jazyk, ale svádza svoje srdce: toho náboženstvo je márne.^[3] Čisté a nepoškvrnené náboženstvo u Boha a u Otca je toto: Navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a zachovať sa bez poškvrny od tohoto sveta.^[4]

^[1] Kto slovo Božie len počúva a nežije podľa neho, klame sám seba.
^[2] Dokonalý zákon svobody je evanjelium. Je zákonom preto, že nám podáva pravidlá, jako máme žiť; je dokonalý preto, že doplnil to, čo starému chybelo. Je zákonom svobody voči starému zákonu, ktorý bol zákonom služobníctva, a to preto, že v novom zákone povzbudení a uchvátení milosťou Božou dobrovoľne robíme to, čo sa nám prikazuje, kdežto v starom zákone robili to ľudia len z otrockej poslušnosti.
^[3] Nábožnosť pozostáva z lásky k Bohu a blížnemu; kto sa proti tomu prehrešuje, nie je nábožný.
^[4] Teda nedostačuje len zachovávať isté bohoslužobné obrady, ale treba milovať bližného.