Dnes oslavuje sv. cirkev i pamiatku svätej Gertrudy, mníšky z rádu sv. Benedikta. Táto svätá panna nie je tá sv. Gertruda, mníška v Nivelle, ktorej pamiatka slávi sa 17. marca a ktorá žila v siedmom storočí, ani nie je tá sv. Gertruda, vojvodkyňa z Turingov (Thúringen) a mníška v Altenburgu, ktorej pamiatka svätí sa dňa 13. augusta a ktorá žila v trinástom storočí.
Sv. Gertruda, ktorej blahoslavenú pamiatku dnes slávime, narodila sa roku 1264 v meste Aislebene (Eisleben) v grófstve saskom Mansfelde, ktoré neskôr narodením povestného Martina Luthera smutnú slávu si vydobylo. Rodičia jej boli veľmi nábožní a náležali ku najvznešenejším obyvateľom v grófstve mansfeldskom; veľkú starosť venovali výchove dcérky svojej, ktorá prejavovala zriedkavú zbožnosť, sotva že hovoriť začala. Keď mala päť rokov, prosila rodičov, aby ju k vyučovaniu Benediktínkam dali.
V kláštore vyviňovaly sa zriedkavé cnosti útlej Gertrudy, že ju mníšky obdivovaly. Nevinnosť dieťaťa a sporiadaná myseľ boly také útle a citlivé, že sa zdalo, ako by bolo nedotknuté hriechom dedičným; neznalo svet a nejavilo žiadnu túžbu po živote svetskom. Zbožné dievča nikdy nepozrelo na mužského človeka; i stávalo sa, že nebolo v stave jedného od druhého rozoznal Z úst jej nevyšlo slovíčko bez potreby a každé vzťahovalo sa na Boha. Malá Gertruda podriaďovala vôľu svoju Bohu v tej miere, že mala najväčšiu radosť, keď mohla predstavených poslúchať, ktorých považovala za námestníkov Božích. Vtip a rozum jej boly také bystré a vnímavé, že podivom naplňovala učiteľky svoje. Keď odrástla na pannu, povolili jej rodičia, že smela sa učiť latinskej a iným rečiam, ako i ľubomudrctvu a rečníctvu, čomu sa toho času iba mnísi a niektorí rytieri venovali. Neskôr študovala i scholastické a mystické bohoslovie. Najväčší učenci obdivovali vznešenú pannu, keď objasňovala najťažšie a najzáhadnejšie miesta vo sv. Písme s tou najväčšou ľahkosťou. Jediná jej snaha pri tomto hlbaní bola, aby pokračovať mohla v poznaní Boha a v láske Jeho. Avšak horlivosť jej v štúdiách zapríčinila, že zanedbávať začala služby Božie a vrúcnu modlitbu, s jakou driev neprestajne k Bohu sa vinula. I zjavil sa jej božský Spasiteľ a pokarhal prísno horlivosť jej v štúdiách. Toto zjavenie pôsobilo na myseľ vedochtivej Gertrudy tak veľmi, že si vedy zošklivila, i hanbila sa, že milostivého Boha výlučne nemilovala a tiež časné veci obľubovala. Od toho času ošklivily sa zbožnej Gertrude márnosti svetské ešte viac; i uzavrela, že kláštor nikdy neopustí a do sveta nevyjde. Stala sa mníškou a zbožnosť jej i skvelé cnosti obdivovali všetci ľudia.
V dvadsiatom roku veku zjavil sa pokornej mníške sám Spasiteľ a vyučoval ju pravdám, ktoré v žiadnej knihe nájsť nemohla. V predvečer sviatku Očisťovania P. Márie r. 1284 bola ožiarená takým svetlom nebeským, že sa jej zdalo, ako by posavádny život jej bol plný tmy a samoľúbosti. Táto nadzemská milosť privinula Gertrudu ku Spasiteľovi Božiemu tak úzko, že behom nasledujúcich pätnástich rokov iba za jedenásť dní sladký a ľúbezný pocit prítomnosti Jeho utratila. Sama hovorí v spise, ktorý r. 1299 uverejnila, že milostivý Boh skúšať chcel počas tých jedenástich dní vernosť jej.
Predstavení rádu ocenili svätý život Gertrudín a zriedkavé milosti, ktorými dobrotivý a všemohúci Boh horlivú služobnicu Svoju vyznačoval, i vyvolili ju za opätku dvoch kláštorov, ktoré jeden za druhým behom štyridsiatich rokov s veľkým požehnaním Božím spravovala. Mníšky usilovaly sa svätú predstavenú svoju v každej cnosti nasledovať ä mnohé z nich dosiahli vysoký stupeň dokonalosti kresťanskej. Jakokoľvek sväté žila, predsa obviňovala sa, že milosti Božej tak nezodpovedá, ako by to druhí ľudia na mieste jej konali. V pokore svojej nedôverovala sebe, lež radievala sa vo vážnych záležitostiach s podriadenými mníškami, najmä so sv. Mechtildou, ktorá v kláštore jej bohumilý život viedla. Denne prijímala Telo Božie, aby sa proti samoľúbosti a pokúšaniam ozbrojovala. Pred sv. prijímaním obetovávala všetky myšlienky, slová a činy svoje Bohu, aby sa nepriblížovala nehodne k stolu Pánovmu; po sv. prijímaní obetovala zase seba celú milosti Božej, aby sa Mu poďakovala. Najväčšmi radovala sa pokorná služobkyňa Božia, keď ňou niekto opovrhoval a ju znevažoval. Za dušičky v očistci modlievala sa veľmi horlivé a prelievala horké slzy, aby sa Boh nad nimi smiloval a do radostí večných čoskôr niečo Bohu milého nebola vykonala. A preto ich prijal; i napomínala sestry, aby sa za ne prejavoval jej dobrotivý Boh zvláštnu náskrúšene k milostivému Bohu modlievaly.
Sv. Gertruda bola omilostená i mnohými zjaveniami a proroctvami, ktoré vo zvláštnej knihe naznačila; napísala i mnohé listy a zbožné pojednania. «Kniha zjavení» bola uverejnená viacráz po blahoslavenej smrti jej, ako i druhé spisy, ktoré obsahujú milostiplný život jej a divy, jakými Boh služobkyňu Svoju oslávil. Tieto knihy slúžiť môžu popri spisoch sv. Terezie za spasiteľného sprievodcu pre tých kresťanov, ktorí rozjímajúci život vedú a nábožnosť v srdci svojom rozniefovať sa usilujú. Mnohé zbožné duše kresťanské radievaly sa so sv. Gertrudou, ako možno najsvätejšiu Sviatosť oltárnu hodne prijímať.
Milostivý Boh neprestával podporovať vernú služobkyňu Svoju,ktorá horela vrúcnou túžbou po dokonalosti, po blahu duševnom blížnych. Často bývala nemocná a navštevovaná všelijakými biedami; ale ustavične túžila po utrpení. Hodina bez utrpenia bola jej neznesiteľná. Často hovorievala mníškam: «Človek duchovný, ktorý rád trávieva život svoj v mieri, nepokročil veľmi v cnosti. A ten, ktorý vyhľadáva tento pokoj, nezačal ešte sa domáhať ku cnosti.» Sv. Gertruda nemohla ani za okamih žiť bez toho, že by, nútená vrúcnosťou horúcej lásky, niečo Bohu milého nebola vykonala. A preto prejavoval jej dobrotivý Boh zvláštnú náklonnosť a vyznačovanie. Jedného dňa zjavil sa sv. Mechtilde Spasiteľ, sedel na tróne a sv. Gertruda stála pri Ňom a ustavične hľadela na Neho. Istej zbožnej mníške zjavil Spasiteľ, že sv. Gertruda má najnezištnejšie srdce medzi ľudmi a najčistejší úmysel, i že niet na zemi srdca, v ktorom by tak rád prebýval, než je srdce tejto vernej milostnice. Nie je možné vypočítať, jakými rozličnými spôsobami milostivý Boh na srdce sv. Gertrudy účinkoval. Zdávalo sa jej, že sa v milujúcom srdci jej znovu narodil, keď' sa jej predstavil ako dieťa, v maštali Betlehemskej narodené. Hneď zase zdalo sa jej, ako by Spasiteľ vtlačil horúcemu srdcu rany, ktoré počas utrpenia Svojho dostal. Inokedy zdalo sa jej, že Spasiteľ podáva jej na prsty snubné prstene, sprevádzaný Matkou Svojou, preblahoslavenou Pannou Máriou, a uisťuje ju, ako Panna Mária srdcom materským ju miluje. Tieto milostné zjavenia zapríčinily, že sv. Gertruda nezdala sa mať srdce pozemské, ale nadzemské, posvätené láskou Spasiteľovou, že nemala inej vôle a náklonnosti, než bola vôľa Jeho.
Keď svätá Gertruda dosiahla sedemdesiaty rok sv. života svojho, upadla do bolestnej nemoce, ktorá za päť mesiacov trvala. Pokorná slúžka Božia utratila mluvu a predsa prejavovala veselú myseľ. A tým viac sa uspokojovala, čím viac sa nemoc zhoršovala a bolesti pribývalo. Často stávalo sa, že mníšky neporozumely pokynutie, keď o niečo žiadala a slovo prehovoriť nemohla, a že jej podaly opak toho, čo žiadala; ale pokorná a svätá trpiteľka nejavila pri tom najmenší nepokoj. Vykupiteľ zjavil istej zbožnej mníške, že preto pozbavil mluvy služobnicu Svoju Gertrudu, aby s nikým iným mimo Neho neobcovala. Smútiace mníšky vzývaly sv. Lebuina, aby na prímluvu jeho uzdravenie opätky svojej vyprostredkovaly. Svätý orodovník zjavil sa jednej mníške a riekol: «Keď kráľ korunovať chce kráľovnú, nemôže to jednoduchý bojovník prekaziť.» Nemoc svätej Gertrudy zdala sa zakladať na horúcej túžbe po uzrení Spasiteľa a na odomieraní v láske Božej. Jedného dňa zjavil sa sv. Gertrude Ženích nebeský, Pán Ježiš Kristus, sprevádzaný najsv. Matkou Svojou, sv. apoštolom Jánom, zvláštnym patrónom jej, a zástupami anjelov, i podával jej korunu oslávenia. Svätá Gertruda vykríkla v blaženom vytržení a tíško usnula v Pánu, aby z rúk Jeho vzala korunu večnej slávy. To sa stalo dňa 15. novembra roku 1334. Telo jej bolo pochované v chráme kláštorskom. Na prímluvu jej stály sa mnohé divy. Ostatky jej prechovávajú sa v kaplnke ako drahocenný rodinný poklad v Braunšveig Lúneburgu. Pamiatka jej oslavuje sa dnes najmä v severnom Nemecku a v Poľsku.
Sv. Gertruda vyobrazuje sa v mníšskom rúchu, ako kľačí pred obrazom Panny Márie, ktorá drží Ježiška na rukách; pri nej pohodená je veľmožská koruna, vedľa nej stojí anjel a podáva jej ružový venec.
Modlitba.
Ó Bože, ktorý si sv. Gertrude skrze Syna Svojho nebeské tajomstvá zjaviť ráčil, popraj nám milostivé, aby sme na prímluvu jej tak horúce ako ona po Ňom túžili a keď sa niekedy zjaví, ako sudca vo večnej sláve Svojej, v nej podieľ mať udôstojnení boli. Skrze tohože Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho, ktorý s Tebou i s Duchom svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen. |