Nedeľa XV. po Turícach

In: KÖRPER, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948. Nihil obstat. Dr. Josephus Szombath, cenzor dioec. Imprimi potest. Nr. 10.228/1942. Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942, Dr. Paulus Jantausch, Eppus, Admin. Apostolicus.

Ježiš pri vzkriesení mŕtveho mladíka sa ukazuje ako dobrý človek a ako všemohúci Boh. Ľúto mu je vdovy, ktorá stratila jediného svojho syna. Nemôže ísť okolo ľudí tak, aby im nepomohol. „Neplač“ — potešuje. Ale potom zaznie aj slovo božskej moci: vstaň. Mládenec vstane, hovorí. Ježiš ani jedného z nás nenechá na márach smrti. Stretnem sa s ním aj ja pred bránami mesta, ktoré sa volá Život, stretnem sa s ním vtedy, keď opustím tento svet a budem sa uberať na druhý. Stretnem sa s ním na chvíľu, aby mi bolo určené, kam má ísť duša moja ... Ale aj to telo moje sa stretne s Ježišom na konci sveta, pred bránami konečnej večnosti. On, Pán života a smrti, bude ma k sebe volať, aby som zodpovedal za dušu a za telo. Komu ma bude vtedy, vzkrieseného, odovzdávať? ...

I my odprevádzame svojich milých, otca, matku, bratov, sestry, deti, rodinu a priateľov na cintorín. Sme zronení. Veď neraz ten mŕtvy nám znamenal všetko v živote. Treba sa lúčiť. Ježiš nám ho nevzkriesi, ale v duši našej zaznie jeho hlas: Neplač... vstaň. Nesieme svoj kríž. Potecha — Spasiteľ.

Môžu nás vyniesť mŕtvych aj v mladom veku. Preto musím byť pripravený na večnosť vždy. To si nemôžem nechávať na staré dni, ktorých sa, možno, nedožijem. Preto sa duševne zdokonaľujem už od mladosti, aby som mal stále istú zásobu i pre tento život, i pre druhý.

Mnohí dobrí rodičia oplakávajú svojho syna, svoju dcéru, svoje deti, lebo tieto odpadli od viery, skĺzli na cestu nemravnú. Taký syn, taká dcéra sa stáva cudzou u otca, u matky. Sú to predčasne vynášané mŕtvoly z domu rodičovského. Nešťastní rodičia a ešte nešťastnejšie deti. Treba chrániť život detí, i ten duševný, treba dbať o zdravie mládeže, aj o to duševné. Inak nám pomaly moderné prúdy vynesú mŕtvoly mládeže a spustne mesto spásy.

Možno, aj moja vlastná duša je mŕtva. Oplakáva ma matka Cirkev. Niekedy sám najlepšie cítim svoju hriešnu zmeravenosť, ktorá mi zabraňuje vydať znaky krásneho života. Príď, Ježišu, dotkni so mojich már, môjho srdca, pomôž mi k novému životu, otvor mi oči, pozri do nich a povedz spasiteľné, mocné slovo: Hovorím ti, vstaň! ...